25. – 26. novembra 2011, Trenčín, Slovensko
Slovenský folklór nie sú iba kroje, krpce, bryndza a žinčica. Za 15 rokov si festival Pohoda dokázal zabezpečiť stabilné miesto medzi charakteristickými prvkami slovenskej kultúry. Počas posledného novembrového týždňa sa stretli tí najskalnejší fanúšikovia na prvej jesennej edícii tohto tradičného festivalu. Organizátori sa pokúsili navodiť atmosféru letnej Pohody aj počas mrazivých pár stupňov nad nulou. Ako sa im to darilo?
Festival sa odohrával v areáli Trenčianskeho EXPO a teda v temperovaných výstavných halách. Prvý kontakt s festivalom bol akustický. Už z diaľky bolo počuť hlasnú hudbu jednej z prvých kapiel. Druhý kontakt bol vizuálny. Prvé, čo ste si všimli po tom, ako ste dostali identifikačný náramok na ruku, boli labute. Asi najtypickejší z najtypickejších kolotočov bol jednoznačne hitom. No ešte väčším hitom bol autodróm, ktorý si okrem návštevníkov užili organizátori (viď na fotke), aj členovia kapely Paris Suit Yourself. Tretí čuchový kontakt prišiel po vchode do haly, kde bolo občerstvenie. Rozvoniavala cigánska pečienka, lokše, hus, klobása a pivo. Tak som sa pohodlne usadil a počkal, kým mi začal prvý koncert.
Výhodou, ale aj prekliatím tohto festivalu bola kapacita. Kapacita letnej Pohody je 30 000 a posledný ročník bol posledné týždne vypredaný. Kapacita Public Indoor Camping festivalu bola 2 500 účastníkov. Nikto však neočakával, že sa kapacita nenaplní a že príde iba necelá tisícka fanúšikov. Aj teda vďaka malému množstvu ľudí bolo takmer nevyhnutné stretnúť všetkých svojich známych, a to v priebehu pár hodín.
Jedným z ťahákov festivalu bola americká dance-punková kapela The Death Set. Svojou akčnou energickou a ukričanou hudbou získali publikum, ktoré sa zhromaždilo pod pódiom. Pripomínali tvrdšiu a kreatívnejšiu verziu populárnych Offspring, čo im ide určite k dobru. Za nimi nasledovali britskí Hadouken! Headliner festivalu. Nastúpili v plnej zostave s frontmanom Jamesom Smithom, ktorého hlas rozozvučal celú arénu. Sebavedome spustili svoje najznámejšie pesničky, ako Turn the Lights Out, That Boy that Girl, či M.A.D. Po tom, čo zahrali moju najobľúbenejšiu pesničku z ich repertoáru Mecha Love, išiel som sa zohriať do haly s občerstvením. Po polhodine to už ale začalo byť jednotvárne, tak som sa posunul ďalej. Opitým ľuďom to ale neprekážalo a bavili sa ďalej. Česká kapela DVA v inej hale sa už pomaly nazvučovala. Speváčka Bára a gitarista Honza (každý z nich, samozrejme, ovláda ešte prinajmenšom desať ďalších nástrojov) sa s vervou pustili do svojho koncertu. Pri piesni Tropikal Animal sa speváčka rozhodla, že bude imitovať každé zviera, ktorého zvuk zaznie v tejto piesni. Jednoznačne tým pobavila celé publikum, ktoré sa ku nej miestami aj pridalo. Po tomto koncerte už ale došli sily a prišiel čas na spánok.
Väčšina účastníkov spala v stanoch vo vyhrievaných halách. Novinku, s ktorou prišiel organizačný tím Pohody, oceňovali nielen návštevníci, ale aj interpreti, ktorí si nenechali ujsť takýto pohľad. Pre tých, ktorí si nevzali stan, bola hala, kde mohli v donesených spacákoch skloniť hlavu.
Hneď ráno si mohli náruživí tanečníci nájsť program pri rannom cvičení a tanci, iní zase pri rôznych spoločenských hrách či pri notebookoch s internetom zdarma. Hlavná časť programu však prišla až podvečer. Rôzne diskusie na občianske témy spojené aj s premietaním filmu o stave v slovenskom súdnictve boli pripravené pre náročnejšieho a intelektuálnejšie zameraného návštevníka. Samozrejme, celý deň bežali koncerty, kde sa dalo veľmi príjemne tráviť čas pri počúvaní rôznorodej hudby od rocku, popu až po elektro. Vtedy ma však nepripraveného zaskočil asi najlepší koncert tejto edície Pohody. Americko-francúzske zoskupenie Paris Suit Yourself s afro-americkým frontmanom sa postaralo o mrazivý hudobný začiatok. Málokedy možno vidieť, že by kapela začala pomalou, ťahavou piesňou, ktorá rôznymi zvukmi pripomína skôr béčkový horor. To by sa vám zdalo na prvý pohľad. V skutočnosti to číslo bolo veľmi premyslené. Ľudí, ktorí to nezavrhli okamžite, ich hudba zaraz prikovala k zemi, aby mohli v nemom úžase načúvať pazvukom vychádzajúcim z hrdla speváka. Po 15 minútach sa však začala ozajstná šou. Čím viac gradovali piesne nabité gitarami, spevom a rockovými bicími, tým viac vrelo publikum, a o to viac sa aj obnažoval spevák. Na konci svojho vystúpenia už mu dredy voľne padali na ramená a svoje svalnaté torzo dával na obdiv všetkým, prevažne fotografom. Celý koncert vyvrcholil, keď spevák zoskočil z pódia a dospieval poslednú pieseň uprostred davu divákov, ktorí spolu s ním tancovali.
Pre mňa bola bodkou za festivalom britská pesničkárka Sophie Barker, ktorá figurovala v známej džezovej kapele Zero 7. Odohrala svoj nový album, ktorý bol zaujímavou zmesou gitarových sól, jej typického džezového hlasu a huslí.
Či ste fanúšikom letných festivalov, zimných festivalov, elektronických, metalových, reggae festivalov alebo akýchkoľvek iných, Pohoda Indoor Camping Festival bol jedinečnou príležitosťou skúsiť niečo nové a zistiť, aké je to kempovať pod strechou. Tí, ktorí tento festival ale zmeškali, môžu ľutovať, pretože v dôsledku neočakávanej nízkej účasti sa pravdepodobne ďalší ročník konať nebude.
Peter NAGY
Fotografie: Stanislava Karellová hudba.zoznam.sk