Ročne sa vo svete nakrúti toľko filmov, že je celkom pochopiteľné, že počujeme hádam iba o jednom percente z nich a iba zlomok percenta máme šancu si aj pozrieť. Ako si teda vyberáme filmy, ktorým venujeme dve-tri hodinky svojho času? Niekto si ich volí podľa štátu, v ktorom boli natočené, hercov, režiséra, iný podľa obsahu, žánru alebo odporúčania nejakého známeho. Hoci si to často nechceme priznať a tvárime sa, že sme na reklamu odolní, že nechceme pozerať niečo mainstreamové, predsa väčšina ľudí, vedome a podvedome, podlieha mediálnej masáži filmových štúdií.
Pri filme The Hunger Games ste si možno nevšimli veľa plagátov či reklam v televízii a predsa s určitou reklamou na tento film sa stretol hádam každý. Keďže veľa mladých už televízny program sleduje iba ako šum v pozadí, kým pracuje na počítači, je celkom jasné, že film, ktorého cieľovou skupinou boli práve tínedžeri a mládež, svoju reklamu sústredil hlavne na internet, sociálne siete a jeho tvorcovia sa postarali o to, aby sa o ňom živo diskutovalo na početných fórach.
Film sa odohráva v postapokalyptickej budúcnosti, kde sedemdesiatpäť rokov po strašnej vojne je štát Panem (budúca verzia USA) rozdelený na 12 vedľajších oblastí a hlavné mesto Capitol. Je tu totalitný režim, v ktorom sa pre udržanie poriadku v okolitých oblastiach a pobavenie obyvateľov v hlavnom meste každoročne usporadujú hry o život nazývané Hunger Games. Z každej oblasti je vybraný jeden chlapec a dievča, ktorí majú dvanásť až osemnásť rokov a ktorí potom v istom druhu reality show bojujú na život a smrť. Víťaz získava milosť a môže sa vrátiť domov. Z chudobnej baníckej dvanástej oblasti je vylosovaný Peeta (Josh Hitcherson) a dievča Primrose. Medzitým, v snahe zachrániť svoju mladšiu sestru, na Primrosino miesto sa dobrovoľne prihlási Katniss (Jennifer Lawrence), ktorá je staršia, silnejšia, schopná lovkyňa a má väčšie šance na prežitie než sestra. Katniss sa spolu s Peetom vydávajú do Capitolu, kde ich najprv čaká ťažký tréning a keďže ide o show, musia sa vedieť aj predať, aby získali nejakých fanúšikov, sponzorov, ktorí im v hre poskytnú zbrane, lieky či potravu. Po niekoľkých dňoch tréningu a radách trénera Haymitcha (Woody Harrelson) sú vysadení v lese a hry sa môžu začať.
Ak začnete čítať takmer hocijakú kritiku od amerického novinára či bloggera, získate dojem, že ide o filmové veľdielo, ktorému sa máloktorý film natočený v posledných rokoch vyrovná. Na fórach, kam píšu mladí, v prípade, že tiež narazíte na Američana či fanúšika sci-fi, postapokalyptických príbehov a filmov tiež sotvaže sa dočítate nejakých negatív. Je teda tento film až taký dobrý? Európski kritici, trochu starší diváci (nad 25 rokov) a ľudia, ktorí majú radi dobré filmy a aj filmy z reálneho sveta, vám asi povedia, že to nie je zlé, ale až také nadšenie u nich asi ťažšie nájdete. Prečo má film taký úspech práve v USA? To je ťažko povedať.
Úspechu filmu určite napomohlo to, že bol natočený podľa trilógie The Hunger Games, ktorú napísala Suzanne Collins a ktorá mala veľmi veľký úspech v USA a svojich fanúšikov si našla aj medzi mladými, hlavne tými, čo majú radi sci-fi po celom svete. Scenár písal Billy Ray a na jeho tvorbe sa podieľala aj autorka a režisér. Niektorí fanúšikovia kníh síce hovoria, že mnohé veci sú vypustené (čo je úplne pochopiteľné, keď ide o 142-minútový film natočený podľa trilógie), inak riešené, ale že celkovo fungujú, kým iní namietajú, že veľa postáv či vecí nevypadá tak ako je opísané v knihe. Toto divákovi, ktorý nečítal knihu, pravdaže, vôbec neprekáža. Ten sa na film pozerá ako na osobitný celok a práve preto môže mať niekedy problém sledovať ho. Postavy sa zrazu začnú baviť o ničom, napríklad o nejakých lístkoch a človek, ktorý knihu nečítal, si musí počkať ďalšiu polhodinu, aby zistil, o čo vlastne ide. Alebo sa vo filme objaví nejaká technológia, ktorá divákovi nemusí dávať zmysel a na ňu nemusí pristúpiť, čo ho vytrhne z deja. Tomu, aby divák v príbehu zotrval, nepomáha ani kamera a strih. Kameramana Toma Sterna treba pochváliť za akčné scény, ktoré sú natočené veľmi dynamicky, presne so správnou dávkou chaosu, aby vypadali brutálne a neľudsky, čiže tak, aké vlastne tie hry sú. Týmto scénam tiež veľmi vyhovuje hudba a strih zvuku. Kamera je, žiaľ, aj v niektorých scénach, ktoré to nevyžadujú (ako sú pokojné rozhovory dvoch ľudí), veľmi roztrasená a hlavne v prvej polovici diváka môže až iritovať, najmä ak to pozerá na veľkom plátne. V týchto scénach je aj strih až nepotrebne výrazný, čo len zosilňuje dojem chaosu a úzkosti. Scénografické zobrazenie budúcnosti v oblastiach Penamu nie je ničím výnimočným, je to vlastne zobrazenie chudobnejších oblastí aj v dnešnom reálnom svete. Capitol je preto zobrazený futuristicky, so zaujímavou technológiou a architektúrou a ľudia, ako je to často vo filmoch tohto druhu, sú oblečení veľmi farebne a majú čo najpestrejšie zafarbené vlasy.
Keď ide o voľbu režiséra, veľa ľudí bolo celkom prekvapené, že si štúdio zvolilo Garyho Rossa, ktorý predtým natáčal športový Seabiscuit a nežný Pleasantville, a preto predpokladali, že sa v brutálnych scénach nevynájde. Ako sa ukázalo, mýlili sa a film miestami celkom príjemne prekvapí dobrými režijnými riešeniami. Medzi hercami sa našli skúsení Woody Harrelson, Stanley Tucci či Donald Sutherland, ktorí, pravdaže, svojimi výkonmi nesklamali. Mladšie generácie, Jennifer Lawrence (X-Men: First Class, Winter’s Bone) a Josh Hutcherson (The Kids are All Right, Journey to the Center of the Earth), si už zahrali vážne roly, z ktorých si ich diváci zapamätali, ale v tomto filme si určite obaja herecky šplhli.
Sf témou, ktorú film spracúva, sme sa už neraz stretli, vo väčšine takýchto filmov sa tu objavuje aj nejaká komplikovaná či zakázaná láska a hlavne sa končia (aspoň náznakom) zvrhnutím systému, oživením ľudských hodnôt a podobne. Keď ide o romantickú niť, tá sa aj v tomto filme, pravdaže, vyskytuje, ale koniec nie je až taký typický, kvôli čomu je film zaujímavejší a pridáva mu to na hodnote. Sú tu nejaké zmienky o tom, ako kontrolovať ľudí a dokonca nejaké pokusy v dialógu naznačiť, že je to zlý systém, neľudský systém, ktorý by sa mal zmeniť a nesmieme dovoliť, aby systém zmenil nás, ale hlavná postava na to nedbá. Je dokonca v situácii, že potrebuje prežiť, že sa chce vrátiť domov. Nie je to žiadna silná hrdinka, ktorá bojuje o práva či spravodlivosť, je v podstate zajatcom toho systému, s ktorým, podobne ako väčšina ľudí vo filme, je vlastne zmierená, žije v ňom. Vyhlási, že radšej nebude mať deti, aby sa nedostali do Hunger Games, ale proti systému nebojuje. Tento fakt si nie každý hneď uvedomí, vidí v nej silnú, samostatnú ženskú postavu, a preto to niekto označí ako feministický film, pričom to nie je celkom tak.
Napriek nejednému pozitívu, jedným z podstatných nedostatkov filmu je to, že nemá prekvapivý zvrat. Od momentu, keď sa hlavní hrdinovia dostanú do Capitolu, divák môže jasne predvídať všetko, čo sa stane. Možno aj preto si po dopozeraní filmu človek povie, že to bol celkom dobrý film a vie presne povedať, čo sa mu vo filme páčilo a čo nie. Problém je o také dva dni pozdejšie, keď si ešte stále spomína, čo sa vo filme stávalo, ale necíti pritom nič, nenechalo to na ňom nejakú výraznejšiu stopu, emočne či ideologicky sa ho to hlbšie nedotklo. Hrozí preto, že o mesiac-dva si už na film takmer nebude vedieť spomenúť.
Film, ktorý mal rozpočet 78 miliónov dolárov, od svojej premiéry 12. marca už zarobil 536,5 milióna (gross) a prekonal niekoľko rekordov. Až takýto úspech jeho tvorcovia zo začiatku neočakávali, ale keďže má toľko fanúšikov, vypadá to tak, že sa dočkáme aj pokračovania, ale asi v inej réžii. Toto nadšenie filmom, ktorý v kinách jednoznačne trumfol ostatné s vyššími rozpočtami a reklamnou kampaňou, môže začať aj nový trend. Posledné roky v kinách v lete dominovali filmy natáčané podľa komiksov, počítačových hier a (ne)konečné pokračovania niektorých filmov. Vypadá to tak, že takéto filmy už nudia nielen kritikov, ktorí si z nich už robia posmech, ale aj bežných divákov z cieľovej kategórie týchto filmov. Preto nie je vylúčené, že populárny žáner sci-fi v trochu inom variante než prevládal za posledných pár rokov, sa presadí do seriálov, filmov a najpredávanejších kníh a môžeme sa tešiť (?) na ďalšie podobné filmy.
Stanislava SLÁDEČEKOVÁ