Ako si to sami členovia slovenskej skupiny (The) Swan Bride uznávajú, najviac sa im páči hudba, ktorú tvoria The Horrors, David Bowie, Joy Division a Velvet Underground, čo možno počuť aj z ich nového vydania. No pridali by sme k tomu aj značný vplyv psychobilly hudby a skupín, ako sú napr. The Cramps, ako aj svojráznej retro senzibility čierno-bielych sci-fi a hororových filmov. No napriek všetkým vplyvom, jasné je, že Swan Bride veľmi dobre vedia, čo chcú dosiahnuť. Ako čo je to primerane znázornené na obale ich nového albumu, tenká niť jednofarebnej chmúrnosti prúdi cez každú pieseň a konceptuálne toto funguje (z hľadiska svetovej alternatívnej rockovej hudby) ako relevantný umelecký celok.
Už v prvej piesni Hibernation možno počuť, že by na novom albume Swan Bride najradšej zneli práve ako britská skupina The Horrors. Efektná kombinácia klávesov a basgitary – na Unheard Warnmings – utvára textúry, na ktoré sa ukladajú hlučné gitary a zdržanlivý hlas. Queen of The Barb-wired Hearts uvádza filmové psychobilly elementy, pokým sa nádherná Nowhere Child (najkrajšia na albume, pre ňu jestvuje aj videoklip) podobá na niektoré neskoršie chvíle Joy Division. Dynamický kontrabas vychádza na scénu v piesni Cadillac, ktorá sa dosť podobá na repertoár kultnej skupiny Suicide. Psychobilly nálada pokračuje v príliš uvoľnenom rytme, v šesťapolminútovej The Ghost of Love, ako aj v piesni The Mute.
Album zatvárajú pálivo hnacia Vortex a pochmúrne mierna Pin Tweaks and Voodoo Dolls, ktorá konečne uvádza aj ambientné elementy do tohto umelecky vyspelého albumu.
Janko TAKÁČ