Oliver Stone je výborný režisér, ktorý sa stal kultovým hlavne vďaka filmom, ktoré nahral koncom 80. a v 90. rokoch minulého storočia. V priebehu posledných 13 rokov sa jeho meno viazalo hlavne s filmom Alexander, čo jeho fanúšikov veľmi netešilo. Okrem toho nakrútil ešte niekoľko filmov, ktoré boli akoby viac na objednávku od americkej vlády, než na potešenie svetového obecenstva, a venoval sa aj dokumentárnym filmom. Film Savages bol preto veľmi očakávaný od fanúšikov tohto režiséra, lebo sľuboval návrat Olivera Stoneho v takom vydaní, na aké sme zvyknutí – energetickom, štýlovom a niekedy až brutálne reálnom.
Narátorkou filmu je Ofélia (Blake Lively), prezývaná O, ktorá žije v netradičnom ľúbostnom vzťahu s dvomi chlapmi, bývalým vojakom Chonom (Taylor Kitsch) a pacifistom Benom (Aaron Johnson). Napriek tomu, že títo dvaja chlapi sú navzájom úplne odlišní, a jediné, čo majú spoločné, je O, sú najlepšími kamarátmi a spoločne majú rozbehnutý obrovský biznis – pestujú a predávajú marihuanu. Ich prístup sa však líši od bežných drogových mafiánov – snažia sa vyhýbať násiliu, investujú do charity a podobne. Keďže sa ich podniku veľmi dobre darí, vzbudia záujem u mafiánov s trochu inými praktikami, ktorí by chceli, aby Chon a Ben pracovali pre nich, hlavne kvôli ich botanickému nadaniu pri pestovaní marihuany výnimočnej kvality. Napriek tomu, že im ich spojka v polícii Dennis (John Travolta) radí, aby sa s tými ľuďmi radšej nezahrávali, Chon a Ben sa snažia spolupráci vyhnúť. Keď im mafiáni už nedajú na výber, rozhodnú sa všetko prenechať drogovej mafii a spolu s O zdrhnúť. Toto však nie je podľa dohody, ktorú mali s hlavou kartelu Elenou (Salma Hayek), a preto Elenina pravá ruka Lado (Benicio del Toro) unesie O. Situácia je teda už osobná a Chon a Ben sa dostávajú do celkom nových a inakších situácií než boli tie, na aké boli zvyknutí.
Pravdu povediac, film je chaotický. Poskytnutý opis deja je síce najchaotickejšou časťou, ale je to len úvod do početných iných situácií a prevratov, ktoré už udržujú divákovu pozornosť po tom, ako sa dostane cez prvú časť filmu, t. j. keď pristúpi k určitým veciam, na ktorých je film založený. Veľa toho, k čomu divák pristupuje, rozpráva narátorka iba v jednej vete preto, aby sa ušetrilo na čase, a film sa zaoberal príbehom po únose – teda nie tým, čo viedlo k nemu a prečo sa jednotlivé postavy správajú tak, ako je to predložené. Jedným z faktov, na ktoré divák musí pristúpiť, sú sociálne vzťahy medzi postavami. Nie len vzťah troch hlavných postáv, ale aj čo presne tí mafiáni od nich chcú a aký je medzi mafiánmi vzťah. Toto sa mi niekedy zdalo až nepochopiteľné, proti niektorým mojim základným ideám o sociálnych vzťahoch a proti tomu, čo obyčajne môžeme vidieť vo filmoch. Ale zase na druhej strane, niekto hneď k tomu pristupuje, berie ako prednosť a ako jeden z plusov režiséra to, že zobrazuje príbeh z menej tradičnej strany. Hoci sa všetky postavy od seba navzájom odlišujú, filmom sa tiahne jedna dejová linka, ktorá je možno na prvý pohľad zanedbateľná, ale ja ju považujem za niečo, čo najviac všetky postavy spája – rodina. Rodina sa stále opakuje nielen v naratívnej časti, ale aj v deji a nakoniec sa mi zdá, že všetky boje vo filme vlastne vedú k boju o zachovanie rodiny a toho, čo postavy považujú za podstatné pre ich rodinu.
Film nesie názov Divosi (t. j. Savages) a neraz vo filme jedna strana nazýva tú druhú divochmi pre spôsob života, ktorý si zvolili, či už ide o romantické vzťahy alebo brutalitu v zabíjaní. Brutalite sa režisér filmu rozhodne nebráni. Film je plný krvi, prestreliek, výbuchov a podobne, presne tak ako sa to patrí na akčný triler tohto typu. I keď niekto môže namietať, že jediným účelom násilia bolo šokovať, násilie a brutalita sú také časté vo filmoch, že si nemyslím, že práve toto je to najviac kontroverzné vo filme. Akčné scény sú veľmi dobre nakrútené a rozhodne patria medzi to najlepšie, čo tento film poskytuje. I keď musím mať malú pripomienku k tomu, že Oliver Stone nahrával veľkofilmy a asi pod ich vplyvom bol aj pri výbere hudby, ktorá je niekedy až príliš dramatická. Kamera vo filme je výborná, čo nie je prekvapením, keďže kameramanom bol Dan Mindel, ktorý pracoval na filmoch ako Mission Impossible 3, Enemy of State či Spy Game. Oliver Stone je známy aj tým, že má rád zábery vyhodené z osi, striedanie prifarbených obrazov a čiernobielych záberov alebo záberov nakrútených mobilom, takže aj toho sa vo filme možno dočkať.
Keď ide o herecké výkony, v prvom rade treba pochváliť staršiu generáciu hercov. Salma Hayek je výborná ako šéfka drogového kartelu a dobre zvláda zahrať drsňáčku, ale aj citlivú matku. Benicio del Toro stvárnil určite najnegatívnejšiu postavu filmu, ktorú nikto nemá rád, ale zahral ju výborne. Jednou z herecky najlepších scén je práve tá medzi Del Torom a Travoltom, ktorý si tiež so všetkými svojimi scénami dobre poradil. Obsadenie mladého hereckého tria bolo podmienené sčasti tým, aby sa diváci mohli pozerať na mladých, pekných hercov, čo sa vo všetkých prípadoch podarilo. Na druhej strane, herecké výkony nie sú na rovnakej úrovni. Niektorí kritici chvália Taylora Kitscha, ako vraj dokázal, že je schopným hercom napriek skepticizmu, ktorý panoval na základe jeho výkonov v Battleship a John Carter. I keď tento herec má šarm, podľa mňa bol veľmi nevýrazný. Jeho postavou síce mal byť drsný bývalý vojak, ktorý svoje emócie voľne neukazuje, ale toto zvládol až tak „dobre”, že žiadnu emóciu – či dobrú alebo zlú – z neho nebolo cítiť a neubehlo ani 24 hodín po tom, čo som pozerala film, a už som si na pána Kitscha nemohla spomenúť… Aj herečku Blake Lively veľa kritikov chváli a vyzdvihuje, ako dobre stvárnila „prázdnu” O. Osobne, okrem jej tónu hlasu, na veľa toho o nej si nespomeniem a „prázdnotu” O by som veľmi ľahko mohla prehliadnuť. Na druhej strane, málokto sa zmieňuje o Aaronovi Johnsonovi, ktorý podľa mňa najviac vynikol. Jeho postava prechádza najdramatickejšou zmenou a je asi jediná, na ktorej vidno, že to, čo sa odohráva vo filme, má na ňu nejaký vplyv. Od dobrého chlapíka, ktorý sa drží pravidla „nerob zle a nič zlé sa ti nestane“, postupne sa mení v chlapa, ktorý urobí všetko, aby ochránil to, čo má rád, pošliape všetky svoje princípy, ale tiež ukáže, že kvôli tomu trpí.
Film bol vydaný v lete a nesľuboval si, že bude veľkým letným trhákom, ale napriek tomu v kinách celkom slušne zarobil. Od kritikov sa dočkal zmiešaného ohlasu, čo ma vôbec neprekvapuje, lebo po tom, čo som si film pozrela, aj sama som chvíľu uvažovala nad tým, či je to dobrý film s niektorými bodmi, ktoré mi na ňom trochu prekážajú, alebo je to zlý film s určitými dobrými vlastnosťami. Po určitom odstupe sa viac prikláňam k prvému uzáveru, čiže je to dobrý film – má slušné herecké výkony, zaujímavú zápletku a dobré akčné scény, ale na druhej strane je zo začiatku chaotický, niekedy zbytočne dramatický a vyžaduje, aby divák pristúpil k niektorým veciam, ktoré nie sú filmom dokreslené – na druhej strane, keď sa k tomu pristúpi, tak funguje. V každom prípade je tento film dobrou správou pre fanúšikov Olivera Stoneho, lebo i keď sa podľa mňa nedá porovnať s filmami, akými sú Natural Born Killers, U Turn či Platoon, je to predsa návrat režiséra k takým filmom, aké sme od neho mali najradšej.
Stanislava SLÁDEČEKOVÁ