Mirjana Novaković (1966) je srbská spisovateľka s rôznorodou produkciou, jej prvý román Strah i njegov sluga sa pred desiatimi rokmi stal obľúbeným tak u kritiky (bol finalista pre cenu týždenníka NIN), ako i u širšieho publika, časom sa stal kultným titulom, ktorý neustále vzbudzuje záujem nových čitateľov. Namiesto aby pokračovala s formulou, ktorá dala dobré výsledky, vo svojom druhom románe Johann’s 501 spisovateľka sa rozhodla pre hermetický literárny experiment, ktorý málokto prečítal a dôkladne mu porozumel. Ale predsa aj to dielo bolo odmenené zo strany kritiky (Cena Lazara Komarčića roku 2005).
Tretí Novakovićovej román Tito je umro vyšiel v priebehu roku 2011 a predstavuje ďalšie žánrové pátranie, tentoraz vo svete detektívneho románu v štýle Raymonda Chandlera. Hovorí o rozčarovanej novinárke na čiernej listine, ktorá jedného dňa dostáva informáciu o tom, že sa v roku 1968 v novinách Politika zjavil článok, v ktorom je skrytá informácia, že súdruh Tito zomrel. Vyhľadávanie ďalších informácií o texte vťahuje novinárku do sveta korumpovanej lokálnej politiky a hospodárskeho kriminálu. Všetko sa prepletá cez povojnové dejiny Juhoslávie a hierarchiu panujúcej Demokratickej strany.
Aj keď má vyše 400 strán, Tito je umro je kniha, ktorá sa číta „na dúšok“. Dynamický dej, žieravý cynizmus narátorky, prudká kritika súčasnej srbskej spoločnosti, pikantné – a znalcom lokálnych okolností príliš známe – zaujímavosti zo sveta politiky a hospodárstva, ako aj zaujímavosť, že sa – ako jedna z hlavných osobností – v románe zjavuje aj jedna Slovenka, Kovačičanka Zuzana, Zuska (ako kovačické upratovačky menujú paničky v Belehrade), prispievajú k tomu, aby ste sa veľmi ťažko odvájali od tejto knihy. Aj keď vám možno po jej prečítaní zostane príliš horká chuť v ústach…
(Vydavateľstvo Laguna, 2011)
Janko TAKÁČ