Ťažká slza

 

Zase som sa našla na ceste

ktorá konca nemá

Vydýchla som posledný dych

čo prúdil vo mne.

Špina.

Tkala som si budúcnosť, čo by ma naučila.

Vytkala som si ju myšlienkami

no slza sa z nich zrodila

Dala som ju tebe

Vsadila som ti ju do oka

Chcel si ju skryť

Vyšla… ťažká, no čistá…

Alchýmia…

„Jednou nohou na nebi,

druhou vždy na zemi.“

Povedal si.

Odvtedy… nič nie je ako predtým.

Je iné, no je mocnejšie

Už nesnívam len

Už to žijem.

 

Adora Naiad

Kysáč

*

 

Tmavá strana mesiaca si ma pozrela,

v noci, keď svietilo, zatmela mi zrak,

slovo žiadne neprezradila,

do duše mi nazrela ako čierny drak.

 

S nezaslúženou nenávisťou ma pozorovala

a čierne veci hovorila,

moje sny zahrali všetko, čo im dala

a moju svetlosť do tmy ponorila.

 

Dni prechádzali bez významu,

srdce mi tesne zvierala,

rozum vtedy začul ozvenu

starých tónov, čo duša hrávala.

 

Svetlosť zase význam nadobudla,

črty tváre mi osvietila,

moju lásku k životu upevnila

a moje kroky vpred posmelila.

 

Mesiac sa stále krúti,

lásku a smútok sprevádza,

nech vám vašu svetlosť nikto nezrúti

temno je predsa z druhej strany mesiaca.

 

Vlastimír Ithil Povolný

Padina

*

 

Kedy ťa zase uvidím…

 

Odídeš a dlho sa nevrátiš,

ale sa neminú sľuby, že ma nestratíš.

Ako moje všetko odchádzaš,

ako neznámy cudzinec sa vraciaš.

 

Vedela som, že mi to padne ťažko,

vedela som, a predsa som si to vybrala.

Myslela som, že láska postačí,

slová plné pravdy ľahostajne vysmiala.

 

Prechádzala by som sa večer tvojou ulicou,

a čítala mesiace, týždne, dni,

kedy ťa tam zase uvidím.

 

Čakám ťa, hoci to bude dlho,

Nezabudnem, aj keď nebude rovnako,

ten starý pocit predsa nestratím.

 

Tatiana Krížová

Selenča

Stredná zdravotnícka škola 7. apríla v Novom Sade

*

 

Svet

 

Kde sa ja nachádzam, aký je toto svet?

Akí sú ľudia vôkol mňa všetci pozmenení…

Môže mi niekto povedať, v akom prostredí žijem

a akí sú ľudia?

Pýtam sa, kam toto už ide.

Ľudia sú nepríjemní, nevážia si to, čo majú,

Nevedia, čo robia,

neuvedomujú si, kam ich to odvedie.

Vo svete vládne taktika – vyvolať veľkú paniku.

Pýtam sa, kam toto speje, či sa vlastne ľudia zmenia?

Málo je lásky a veľa zlosti,

málo je takých, čo si vedia vážiť to, čo majú,

a tak veľa tých, čo to nevedia,

takže – STOP, ZMEŇME SA!

 

Alen Alexy

Selenča

Stredná zdravotnícka škola 7. apríla v Novom Sade

*

 

Zatvor oči

 

Zatvor oči,

vidíš tmu,

pravda?

 

Zatvor ich zase,

rozmysli si,

je všade rovnaká?

 

Vidíš? Nie je.

 

Tak i do môjho srdca

nazrela tma, ani tu

nie je všade rovnaká.

 

Tak nehovor,

že zlá som ja,

iba preto, že si ty

v najtmavšom kúte

srdca môjho.

Opýtaj sa sám seba,

prečo si práve tam.

 

Ivana Faďošová

GJK

 

Spread the love