Kto by povedal, že kanadské dueto Crystal Castles je už osem rokov s nami. Speváčka Alice Glass a hudobník Ethan Kath vytvárajú svoju horľavú kombináciu stúpajúcich syntetických melódií a drsnej lo-fi techno-agresie od roku 2004 a málokto im na začiatku predpovedal dlhú kariéru. Boli totiž skôr miláčikmi armády internetových blogerov a kritikov než obecenstva, ale predsa vytrvali, neustále prerábali svoj zvuk a pred nami je už ich tretia platňa.
Pokrok v kreatívnom rozvoji skupiny je evidentný – napriek tomu, že Kath sa rozhodol pre návrat na analógovú výzbroj a prácu bez počítačov v štúdiu (piesne sú nahrávané na pásku), album sa hrdí lesklou produkciou a nemá nejaký retro alebo nostalgický pocit. Album bol nahraný vo Varšave a oznámili ho dve singlové vydania: pieseň Plague o deťoch, ktoré sú prinútené zúčastňovať sa vo vojnách (vo videoklipe je použitá scéna z filmu Andrzeja Žulawskeho Possession) a euforická Wrath of God. Ďalšou promo-piesňou bola láskavá Affection. Na albume tiež vynikajú poháňacie tanečné Sad Eyes a Violent Youth. Texty piesní na albume majú za tému utláčanie a bezprávnosť (na obale albumu je fotografia Samuela Aranda z demonštrácií v Jemene roku 2011), ale hlas Glassovej je aj tentoraz natoľko spracovaný a pozmenený, že je ťažko zrozumiteľné to, o čom spieva. Avšak na tomto albume je predsa dôležitejšie celkové ovzdušie hnevu, frustrácie a únavy, ktorú cítime z hudby, ako aj zo samých textov piesní.
Geniálnosť tejto skupiny je v tom, že toto je platňa s piesňami, ktoré môžete počúvať aj hlasno, v tanečných kluboch (skupina mala ináč roku 2010 pozoruhodný hit Not in Love, v ktorej spieval Robert Smith zo skupiny The Cure), ale aj tichučko, vo svojom dome, pred spaním…
(Vydavateľstvo Fiction, 2012)
Janko TAKÁČ