Alina (Cristina Flutur) a Voichita (Cosmina Stratan) sú kamarátky, ktoré strávili detstvo spolu v sirotinci. Keď vyrástli, životné cesty sa im rozišli skrze neznesiteľnú chudobu v Rumunsku. Pokým Alina emigrovala do Nemecka, kde pracuje ako čašníčka, Voichita sa venovala pravoslávnej viere a vstúpila do izolovaného kláštora v moldavských horách. Po čase Alina je späť a chce si Voichitu vziať spolu so sebou do Nemecka. Jasné je, že medzi týmito dvomi ženami jestvuje komplexný psychologický vzťah.
V kláštore prijímajú Alinu, kým si Voichita nevybaví potrebné dokumenty na emigráciu, ale ukáže sa, že Alina je vážne porušená. V kláštore začínajú tušiť, že Alina je možno posadnutá, lebo sa rúha, znevažuje cirkev a útočí na kňaza. Jej stav sa časom zhoršuje a nakoniec ju musia pripútať na drevenú dosku, aby ju znemožnili ublížiť si. Alinu čaká exorcizmus…
Film Beyond the Hills je inšpirovaný dokumentárnym románom Tatiany Niculescu Branovej; ide o mierne a dôkladné štúdium života v súčasnom Rumunsku a v pravoslávnom kláštore v moldavských brehoch. Pokým niektorí autori by pri tejto pravdivej udalosti hľadali príležitosť na exploatáciu a bulvárny senzacionalizmus, režisér Cristian Mungiu (jeho ďalšie diela sú Tales from the Golden Age a 4 Months, 3 Weeks and 2 Days) v tomto dvaapolhodinovom filme ponúka výborne spracované postavy a mnohovravné kontemplatívne scény o láske, viere a o existencii Boha a diabla, ktoré sú desivo skutočné.
Okrem toho, že Fluturová a Stratanová získali cenu za najlepší herecký výkon, na festivale v Cannes Mungiu získal aj cenu za scenár.
Cristian Mungiu je jedným z predstaviteľov tzv. Rumunskej novej vlny – spolu s autormi, ako sú Cristi Puiu (The Death of Mr. Lăzărescu), Cătălin Mitulescu (The Way I Spent the End of the World), Corneliu Porumboiu (12:08 East of Bucharest), Cristian Nemescu (California Dreamin’) a Radu Muntean (The Paper Will be Blue). Filmy týchto autorov charakterizuje spracovanie udalostí z rumunskej tranzície, sparťanský a minimalistický štýl kinematografie, ako aj dobrá dávka čierneho humoru v protiklade s chmúrnym ovzduším života v chudobnej a kriminalizovanej spoločnosti.
Janko TAKÁČ