Román Piatok dvanásteho hovorí o živote na súčasnom Slovensku, osudoch a každodenných problémoch tamojších ľudí.
Igor Tollár a Leona Medková sú novinári, ktorí si kariéru budovali na investigatívnej žurnalistike a pred nimi je životné rázcestie, čiže rozhodnutie o tom, či pokračovať na vyššie rebríčky v brandži (odísť do Bruselu a Štrasburgu, a tam byť zahraničným spravodajcom) alebo zostať v Bratislave a zápasiť s korupciou, politikmi a ľahostajnosťou verejnosti a vlastnej rodiny.
Laco Pavelka je jedným zo súčasných stroskotancov, ktorí sa v ekonomickej tranzícii nevynašli práve najlepšie. Po nešťastí na pracovisku stal sa invalidom a nemôže sa viac primerane starať o svoju rodinu (má syna Petra a manželku Irenu) – je na invalidnom dôchodku a pracuje ako nočný strážca. Laco je málovravný, cynický a depresívny, chce si niekedy aj vypiť, lebo sa často cíti opotrebovaným, zbytočným a neprospešným.
Šimon Hrabko a Klara Uhrinová sú spolupracovníci a cudzoložníci. Šimon je lekárom a najmladším primárom v dejinách Prvej fakultnej nemocnice v Bratislave, pokým Klara je v tej istej nemocnici zdravotnou sestrou. Pred nimi je rozhodnutie o tom, či opustiť svoje manželstvá a venovať sa láske alebo prerušiť vzťah a zachovať si rodiny.
Jedna ťažká dopravná nehoda spojí všetky tieto postavy a pred nami je zaujímavý román, v ktorom sa prepletajú ľudská dráma, napätie, politika, kriminál a súčasný život na Slovensku. Tento román vyniká vďaka skutočnosti, že autorka Činčárová majstrovsky predstavuje postavy ako reálne a ľudské – nemorálne a materialistické, korumpované a sebecké, často veľmi hriešne a úmyselne zlé. Všetko to prináša osviežujúcej priamosti a životnosti Piatka dvanásteho.
Alica Činčárová pochádza z Popradu, absolvovala Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, pracuje ako novinár tlačových médií (SME, Národná obroda) a ako prekladateľ zahraničnej literatúry. S touto knihou sa Činčárová stala víťazkou ceny Mám talent 2010. Žije a tvorí v Bratislave.
(Vydavateľstvo Ikar, 2010)
Janko TAKÁČ