Satriani ruku predsa má a ich gitarista dobre hrá…
Skupina S.A.R.S. bola založená v roku 2006, avšak známejšími sa stali o rok neskoršie vďaka piesni Buđav lebac, ktorá im priniesla popularitu regionálneho charakteru. Od založenia až dodnes v skupine sa neudiali veľké zmeny ohľadom členov a súčasne fungujú v zložení: Žarko Kovačević-Žare (spev), Aleksandar Luković-Luka (gitara), Nenad Đorđević-Đole (basgitara), Boris Tasev (syntetizátor a harmonika), Petar Milanović (trombón a saxofón), Sanja Lalić (sprievodný spev) a Tihomir Hinić (bubny). Oni sú skupina S. A. R. S. Vydali zatiaľ tri albumy (S. A. R. S., Perspektiva a Kuća časti), ktoré im priniesli početné domáce a regionálne ocenenia. Najnovším uznaním kvality tejto skupiny je nominácia na MTV Best Adria award.
Klasická otázka – prečo sa skupina volá S. A. R. S. (Sveže amputirana ruka Satrianija)?
S. A. R. S.: Skupina dostala trochu morbídne meno a dôvod na to bolo polemizovanie medzi členmi skupiny ohľadom toho, či Joe Satriani hrá tak vynikajúce preto, lebo jeho mozog tak rýchlo funguje alebo všetko spočíva v motorike jeho ruky. Napadlo nám amputovať Satrianimu ruku a „namontovať“ ju nášmu gitaristovi Lukovićovi, aby sme videli, či by lepšie hral s jeho rukou. Satriani mal šťastie, nepodarilo sa nám zrealizovať tú ideu, ale sme aspoň dostali meno skupiny.
Vaše piesne predstavujú svojrázny mix rôznych žánrov. Znamená to, že členovia skupiny majú rozličné hudobné vkusy a piesne sú výsledkom kombinácie tých žánrov?
S. A. R. S.: Už na samom začiatku skupina sa rozhodla, že nebude žánrovo obmedzená, ale práve naopak, že budeme čoraz viac experimentovať. Keďže každého z nás baví viac-menej rozličná hudba, nevyhnutné je, aby sa to vycítilo aj v našich piesňach – vplyv rôznych žánrov a osobná pečať každého z nás, čo sa v najväčšej miere môže pocítiť na našich koncertoch.
V roku 2009 skupina mala prvé veľké turné. Aké boli vtedy vaše očakávania?
S. A. R. S.: Áno, v roku 2009 sme začali turné, ktoré trvá až dodnes. Pravdaže, mali sme aj krátke prestávky, ktoré sme využívali na nahrávanie nových albumov. Na začiatku bolo pre nás všetko nové a neboli sme si vedomí, aký vplyv mala naša hudba na publikum v regióne. Postupom času sme si uvedomili, že o naše piesne jestvuje veľký záujem v celom regióne. Taký pozitívny ohlas nikto z nás vôbec nepredpokladal.
Nemôžeme nespomenúť pieseň Buđav lebac. Ako sa zrodila idea na tú pieseň?
S. A. R. S.: Idea sa zrodila na študentských protestoch pred Filozofickou fakultou v Belehrade, keď študenti protestujúc proti zvýšeniu školného vykrikovali, že budú môcť jesť iba plesnivý chlieb (t. j. buđav lebac). Z toho leitmotívu neskoršie vznikla celá pieseň.
Prvý album vyšiel vo vydavateľstve PGP RTS, pokým sú ďalšie dva bezplatne dostupné na internete. Prečo ste sa rozhodli pre túto druhú možnosť?
S. A. R. S.: Podľa nás je bezplatné sťahovanie albumov v dnešných časoch najlepší spôsob distribúcie, lebo nie ste fyzicky obmedzení nejakými činiteľmi: tlačenie CD, distribúcia a iné. Prostredníctvom internetu si každý človek na tejto zemeguli v priebehu niekoľko minút môže stiahnuť album a ihneď ho prepočúvať. Keďže sme v regióne veľmi aktívni, rozhodli sme sa pre spôsob free download, lebo sme chceli, aby si naši fanúšikovia mohli ihneď vypočuť naše piesne, a to sa ukázalo ako veľmi dobré rozhodnutie, takže budeme s takou praxou pokračovať aj do budúcna.
Dostali ste mnoho cien. Jestvuje taká, ktorá je zvláštnejšia ako iné?
S. A. R. S.: Ak by sme mali vyčleniť jednu, tak by to bola prvá internacionálna cena, ktorú sme dostali v Macedónsku. Je to cena za najlepší rockový album roka.
Byť nominovaný na jeden z najlepších bandov na Balkáne nie je zanedbateľné. Čo pre vás znamená tá nominácia?
S. A. R. S.: Potvrdzuje, že to, čo robíme má zmysel. Veľa vystupujeme a vedomí sme si toho, že skupina S. A. R. S. v posledných rokoch dosiahla určité pokroky, ale predsa je pekný pocit, keď vidíš, že si ťa niekto všimol a že ťa nominoval na takú prestížnu cenu. Po druhýkrát sme nominovaní na MTV Best Adria award a tentoraz by sme ju chceli aj dostať a odísť na prechádzku po Amsterdame…
Čo vo väčšej miere vplýva na úspech jednej skupiny (teda aj vašej) – prítomnosť na internete alebo hosťovanie v televíznych hudobných programoch?
S. A. R. S.: My sme dôkazom, že sa skupina nemusí zjavovať v televízii, aby mala pozoruhodnú kariéru. Od samého začiatku sa spoliehame na internet. Internet nám predstavuje základňu, prostredníctvom ktorej sa propagujeme a komunikujeme s fanúšikmi.
Pred dvomi rokmi ste mali pozoruhodný výstup na Kulpin feste, ktorý patrí medzi malé festivaly. Preferujete vystúpenia na veľkých alebo menších festivaloch?
S. A. R. S.: Všetko má svoje čaro, ale je to jedno, koľko je ľudí v publiku. Ak nejestvuje dobrá energia, všetko je márne. Najvydarenejšie a najmilšie sú nám tie vystúpenia, na ktorých dosiahneme výbornú komunikáciu s publikom, ktoré neváha, či prejaví svoje emócie alebo nie, ale výborne sa pobaví.
Na záver, aká je podľa vás hudobná scéna v Srbsku? Jestvuje nádej pre RnR hudbu?
S. A. R. S.: RnR scéna je živá, ale nevyhnutná je podpora médií!
Jasmina PÁNIKOVÁ
Foto: Igor Miljković