Život a smrť umelca (2)
Tolstoy
Už ako päťročná som odišla
na roľu, ktorá sa nachádzala
za naším domom
Okraj dediny a železničná trať
Starej mamin výkrik a otcov
remeň po holom zadku
Žiadna slza
Odvtedy sa nebojím smrti
Odvtedy je smrť tu
Anna Karenina
Amicus est tamquam alter idem
Priateľ je ako druhé ja
Keď mi matka povedala, že z tejto
kože nezutekám, uvedomila som si
Ako je ťažko milovať niekoho viac, ako seba
Keby ste ma spoznali, milovali by ste
aj vy mňa
Chcem, aby ste milovali seba
Preto mňa nevidíte
Preto svoju masku nikdy nestŕham
z tváre
A limine
Zo začiatku
Povedal, že spoznal Boha.
Dostala som strach, lebo
to pre mňa znamenalo, že
umrel.
Mala som pravdu.
Zmenil sa na zopár dymov
trávy.
Ja som ani vtedy Boha
nespoznala.
Qualis artifex pereo
Aký umelec vo mne umiera
Čítala som básne, a potom mi
povedali, že propagujem cigarety
a alkohol.
Propagujem ľudí, lebo oni to
aj sú.
Alkohol a cigarety, žiadna duša,
Mašiny, ktoré žijú podľa príručky.
Ja chcem byť umenie
a som iba človek.
Aranea
Kysáč
*
Réžia a dramaturgia
Nehádžme do neba kamene,
anjeli strácajú zrak
Jeden autobus, jedno mesto
Druhý a tretí autobus, druhé mesto
Žiadna pomoc od ľudí čo vôkol mňa kráčajú
Som cudzinkou v cudzom meste
Panika, štyri cigarety, meškám a zmeškám
Teplo a chladno, ale iba na momenty
Fajčím na stanici a vedľa mňa stojí znak
„Zákaz fajčenia“
Kráčam, neviem kam
Žiadna pomoc od ľudí
Zrazu starý anjel v podobe poštára
Dodo Gombár… Hugo Karas
Nevolal sa Jano a nebol krstený Jozef
Nezapamätala som si jeho meno
Ja ťa odvediem, kam potrebuješ
Tu som, aby si nezablúdila
A potom som sa zapísala na fakultu
Počula som zvuk klavíra
Herci odchádzali s kostýmami
Dážď tíško padal
Autobusová stanica nebola ďaleko
A autobus už stál, keď som tam prišla
Bon Voyage
Aranea
Kysáč
*
Omyl a Pravda
Nie, nemôžem povedať o raji
predtým než poviem o pekle
Každý z nás pochopil alebo nepochopil
Keď zastaneš, utečieš zo svojej autentickosti
Ani v tráve nevidíš náplň
Náplň, ktorá pomáha jej zdvihnúť sa
Vystrieť sa znovu bez námahy
Vyrovnať to v sebe ako tráva
Všetko už zanikne
Rob preto všetko tak
Aby si sa zdvihol zo spánku
Letargia a spánok zdajú sa byť
KRÁSNI
Nuž, všetko sa zdá byť špinavé
keď otvoríme oči, dušu a srdce
A neustále ako tráva snažíme sa
Tú špinavosť očistiť rosou poznania
Adora Naiad
Kysáč
*
Idyla noci, tichosť.
Hviezda jedna, potom druhá.
A nakoniec usmievavá luna.
Lavička prázdna, čaká na teba, potom na mňa.
Ruka v ruke, bozky a úplná idyla noci sa začína.
****
Krásne ráno, prvé lúče
zvýrazňujú prvú lásku,
čistú, úprimnú, našu.
A či je to iba sen?
Tina Bokorová
Padina