Nielen divákom, ale aj tvorcom blockbusterov občas zunuje točiť samé výbuchy a rýchle filmy a namiesto toho si vyberú niečo nezávislé, čiže niečo, kde cieľová skupina obecenstva je menšia, niečo pre dušu.
Carl Casper (Jon Favreau) je šéfkuchár, ktorý strašne rád varí, ale už desať rokov pracuje v jednej reštaurácii a varí stále rovnaké veci na žiadosť jeho šéfa Riva (Dustin Hoffman), kvôli čomu je v práci nešťastný. Jeden večer reštaurácia privíta známeho bloggera – kritika kuchárov. Carla jeho šéf zase prinúti nachystať staré menu, ktoré však kritika nenadchne a na internete uverejní článok, ktorý sa Carla veľmi dotkne. Svojou neskúsenosťou s internetovými technológiami Carl začne boj s kritikom, ktorý vyvrcholí tým, že šéfkuchár stráca zamestnanie a stáva sa populárny na YouTube, žiaľ, v negatívnom zmysle. Bez práce a šance, aby tak rýchlo našiel nejaké zamestnanie, Carl sa s pomocou svojej exmanželky (Sofia Vergara), syna (Emjay Anthony) a najlepšieho kamaráta – kuchára (John Leguizamo) vracia k svojim koreňom – otvára pojazdnú kuchyňu v karaváne, ktorá sa špecializuje na kubánske sendviče, a varí s radosťou.
Film Chef nemá komplikovanú zápletku a veľa deja, dokonca ani významný prevrat. Ide o veľmi pohodový film, ktorý svojím jednoduchým dejom a ovzduším nevyvolá u diváka otázky, zhrozenie či nadšenie, ale jeho cieľom je zanechať obecenstvo v spokojnej nálade. Takýto cieľ má veľa nezávislých filmov a v angličtine sa označujú ako feelgood filmy. Sú určené väčšinou menšej demografickej skupine, a to predovšetkým starším dospelým, ale veľa z nich má priaznivcov aj medzi stredoškolákmi a vysokoškolákmi.
Pravdaže, už zo samotného názvu filmu je jasné, že hlavnú úlohu vo filme Chef bude mať jedlo. Toho je naozaj veľa a vo výborných záberoch kameramana Kramera Morgenthaua. Avšak hlavný dej, čiže to, čo tlačí film vpred a čo sa vyvíja, je vzťah otca, ktorého vášeň je jeho práca, so synom, ktorý by sa otcovi chcel podobať.
Na to, že ide o nezávislý film s relatívne malým rozpočtom pre Hollywood, sa producentom podarilo zohnať veľmi prestížnych hercov (Dustin Hoffman, Scarlett Johansson, Robert Downey Jr. atď.). Títo, pravdaže, nesklamali, aj keď sa na plátne objavia iba na pár minút. Podstatne viac si zahral Jon Favreau, ktorý výborne stvárnil prísneho šéfkuchára napriek tomu, že zamestnanie herca nie je pánovi Favreauovi prvoradé – pracuje totiž častejšie ako režisér a producent. Pochváliť však treba aj desaťročného Emjaya Antonyho a energického Johna Leguizama.
Režisér, hlavný herec, producent a scenárista v jednom John Favreau vyhlásil, že už dávno chcel natočiť film o jedle, a preto sa mu podarilo aj napísať scenár za dva týždne. Pripúšťa, že do scenára zahrnul aj autobiografické prvky, ako je vzťah otec – syn, ale tí, čo poznajú jeho kariéru, hneď uvidia väčšiu autobiografickú vsuvku – paralelu medzi ním a šéfkuchárom Carlom. Pán Favreau v posledných niekoľko rokov režíroval a produkoval veľkorozpočtové letné hollywoodske trháky, medzi ktorými sú Iron Man, Iron Man 2 a Cowboys and Aliens. Hlavne za ten posledný uvedený dostal od kritikov a početných filmových bloggerov veľmi negatívnu, tvrdú a často aj veľmi osobnú kritiku, ktorú (asi podobne ako postava Carla) ťažko niesol. A podobne ako Carl sa rozhodol vrátiť ku svojim koreňom – nepočúvať, čo mu hovorí šéf (majiteľ reštaurácie = producent vo filmovom štúdiu) a točiť/variť pre seba, čiže robiť to, z čoho má radosť a prečo vlastne začal s tou prácou. Pravdaže, túto paralelu nejeden filmový kritik vyčíta pánovi Favreauovi ako egocentrické kňučanie a snahu vynadať kritikom, ale pre dej filmu a jeho kvalitu je v princípe nepodstatná a je len sympatickou zaujímavosťou. Do určitej miery nedostatkom (ktorý je daný scenárom) je, že v prvej polovici filmu sa stane všetko podstatné a všetok dej. Preto sa druhá polovica niekomu môže zdať rozvláčnejšia. V tej sa už prakticky nič nedeje, buduje sa len pohodová atmosféra výletu kamaráta, otca a syna. Atmosféra je daná jednak občasnými žartmi, ale veľkú úlohu zohrala hudba, ktorá je mixom jazzu a bluesu – je to hudba miest, odkiaľ pojazdná kuchyňa prechádza. Tieto miesta (ako aj niektoré žarty) majú pre americké obecenstvo z hľadiska kuchárstva nejaký význam, ale nám Európanom to väčšinou nič nehovorí, a tak sa jeden aspekt filmu pre nás, žiaľ, stráca a len mlčky na niektoré referencie môžeme prikyvovať.
Film u kritiky mal celkovo dobrý ohlas, i keď pri otvorení niektorých stránok, kde diváci a kritici nechávajú svoje názory, možno nadísť na veľmi opačné komentáre – buď má film hodnotenie 8 – 9/10 alebo 2 – 3/10, ale (našťastie pre tvorcov) tých, čo film pobavil, je viac než tých, pre ktorých to bolo 114 stratených minút. Dôvodov na tak opačné názory môže byť veľmi veľa, ale tým hlavným je asi to, že film je naozaj zameraný na úplne iné cieľové skupiny než predošlé filmy pána Favreaua, a že ide o celkom inú komédiu od tej, akú by ste normálne v kinách (a hlavne v tomto období) čakali. Slovám „zvláštna a jedinečná” či „osviežujúca” komédia sa zámerne na rozdiel od niektorých filmových bloggerov vyhýbam, lebo podobných nezávislých komédií sme už mali veľa. Nie všetky z nich sa podarili, ale v prípade Chef riziko vytvárania trochu inakšieho filmu od mainstreamového a s menším rozpočtom sa oplatilo, určite aj preto, že za ním stojí celý tím skúsených hercov a filmárov. Film v kinách zarobil okolo 40 miliónov dolárov, čím rozhodne nemôže konkurovať iným filmom, ktoré sa dostali do multiplexov tohto leta, ale aj táto suma jeho tvorcov určite nesklamala.
Pravdaže, ako takmer každý film, Chef má svoje slabé miesta a určite nezaujme každého. V prvom rade sa nehodí pozerať ho pozde večer alebo v prípade, že ste práve začali s diétou, lebo nafilmované jedlá naozaj naháňajú slinky. Film má príjemnú atmosféru, dobré herecké výkony a celkovo zanecháva pohodovú náladu. Vždy je príjemné pozrieť si trochu iný film od tých, čo sa do kín furt tlačia – ak ten film ešte má prípadnú skrytú parodickú narážku práve na to, čomu sa pri jeho sledovaní chce vyhnúť, to už možno brať ako bonus. Chef teda určite nepobaví každého, ale môže spríjemniť večery divákom, čo majú radi filmy o rodine a jedle, či nezávislé filmy o cestách a, pravdaže, tým, čo jednoducho chcú nejakú zmenu.
Stanislava SLÁDEČEKOVÁ