Album Dani zatvorenih vrata speváka Mileho Kekina zaraďuje medzi najlepších textárov v priestore ex-YU. Jeho lyrika sa na momenty približuje tej Džoniho Štulića, Branka Črneca Tustu alebo Neleho Karajlića. Na tomto albume Kekin sa stal opravdivým hlasom vlastnej generácie – generácie štyridsať- – päťdesiatročných stroskotancov, ľudí stratených v pustatinách postkomunistických transformácií, reformácií, integrácií a „stabilizácií“…
Album otvára pieseň Žena o vystrašenom a nahnevanom chlapovi, ktorý si po rozvode a po kope životných rozčarovaní hľadá novú partnerku. Nasleduje najlepšia skladba na albume – Firma, v ktorej Kekin spieva o ľuďoch, ktorí skrze privatizáciu stratili pracovné miesta (určite sa aj mnohí v Srbsku rozpoznajú v texte tejto piesne). Našťastie, uštipačné Mojoj majci (tu hosťuje aj Golub zo srbskej skupiny Goblini) a Stari šajser, cynicky ľúbostná Tijana a zábavná Dibidus trochu osvetľujú pochmúrnu náladu z prvých dvoch piesní. Nasledujúce kusy, ktoré si určite všimnete, sú Lijepa riječ (o tom, ako niekedy jedno pekné slovo môže vymeniť celú atmosféru v rodinnom dome) a sarkasticky veselá Dan oslobođenja (lyrikou dosť pripomína Dan republike skupiny Zabranjeno pušenje alebo Dan kad sam ostao sam skupiny KUD Idijoti). Do konca albumu tiež vynikajú piesne Na ovim prostorima (o mentalite ľudí v priestore ex-YU), Vjeruj u mene (nateraz najväčší hit z tohto vydania) a Udarna vijest (o šialenstve súčasných médií).
Na rozdiel od jej predchádzajúceho vydania (Svijet glamura z roku 2011), nová platňa chorvátskej skupiny Hladno Pivo je ďalším krokom vpred vo vývoji ich umeleckého výrazu, najmä v oblasti lyriky. Skrze slabšiu konkurenciu v rokenrolovej a punkrockovej produkcii jasné je, že ide o jedno z najlepších rockových vydaní v ex-YU v tomto roku. Neprehliadnite!
(Vydavateľstvo Gajba records, 2015)
Janko Takáč