Po dlhom období, keď sa v televízii alebo novinách človek musel veľmi snažiť, aby našiel niečo iné ako pandémiu, tú nanešťastie vystriedali ďalšie veľmi zlé a deprimujúce správy. Ale, žiaľ, je to realita a časy sú také, aké sú, a každý sa snaží s nimi vyrovnať sa, ako najlepšie vie. Podobne tomu bolo aj v minulosti, keď nejeden autor knihy alebo neskoršie filmu vytvoril inú realitu ako obraz doby, alebo naopak, niečo, kam sa mohol sám ukryť a kde sa aspoň na chvíľku ukryli aj jeho čitatelia alebo diváci. Podobne je to aj dnes, kde sú filmy ako jedna možnosť aspoň dočasného úteku pred realitou, a ešte väčšiu útechu nám poskytujú animované filmy. Najmä také o magických domoch, ktoré chránia pred nebezpečenstvom.
V strede prekrásneho pralesu v Kolumbii je malá dedinka, ktorá vznikla z obyvateľov, ktorí sa snažili skryť pred ozbrojeným konfliktom v štáte. V jej najťažšej chvíli, keď Alma Madrigal a jej trojičky boli ohrozené a ona na okraji fyzických a emočných síl, jej rodinu zachránil zázrak. Ten má podobu večne horiacej sviečky a magicky umožnil dedinku odizolovať a ochrániť pred nebezpečenstvom, ale spôsobil aj vznik magického domu, v ktorom sa rodina Madrigal usídlila. Okrem toho mágia požehnáva každého člena tejto rodiny, keď má 5 rokov, tak, že získa nejaký zázračný talent, ako napríklad veľkú fyzickú silu, všade, kde sa dotkne, rastú kvety, vie meniť podobu, alebo že všetko, čo uvarí, má liečivé účinky. Jeden potomok rodiny – Mirabel (Stephanie Beatriz) však na svoje piate narodeniny žiadny dar nedostala. O desať rokov neskôr Mirabel je stále ľúto, že sa od svojich príbuzných líši, ale rozhodne nie je rozhorčená a má veľmi rada svoju rodinu a snaží sa im stále pomôcť, ako najlepšie dokáže. Jedného dňa však zistí, že mágia, ktorá chránila nielen jej rodinu, ale celú dedinu, slabne a ich spôsob života môže byť ohrozený. Rozhodne sa preto vypátrať zdroj toho, čo by mohlo narušiť ich bezpečie, postaviť sa proti tomu a zachrániť svojich milovaných.
Štúdio Disney vydáva celovečerné animované filmy už celé desaťročia a aj keď tieto najčastejšie u nás budia asociácie napríklad na princezné, už roky sa tvorcovia animovaných filmov viac zameriavajú na zobrazenie významu kamarátstva a ešte viac na zobrazenie významu lásky rodiny. Väčšinou v týchto filmoch dej dospeje k tomu, že hrdina chráni rodinu pred nebezpečenstvom, alebo si rodinu hrdinovia počas svojich zážitkov vytvoria, či aspoň stmelia rodinné vzťahy. O to sa zdanlivo pokúšali aj scenáristi filmu Encanto – hlavná hrdinka sa vydáva na výpravu, dobrodružstvo, aby zachránila rodinu pred veľkou hrozbou. Po čase sa však ukáže, že táto hrozba vlastne neexistuje, vyšumí, čo je jeden z najväčších nedostatkov filmu Encanto. Tvorcovia filmu sa snažili byť tak pozitívni a ukázať na dobré úmysly všetkých, že všetci sú v podstate dobrí, že vlastne nevytvorili žiadneho záporáka, žiaden konflikt či reálnu hrozbu, proti ktorej by hrdinovia mali bojovať. Film mal poukazovať a učiť divákov, predovšetkým tých najmladších, že je dobre byť odlišný, ísť za vlastnými snami, dať si občas čas pre seba a m
ať rád svoju rodinu, čo sú, pravdaže, dobré ponaučenia, ale je ich v jednom filme príliš mnoho a nie sú preto dobre rozpracované, aby dávali zmysel, keď ide o priebeh príbehu. S problémom snahy napchať toho príliš veľa do 100 minút sa vo filme stretneme veľa ráz a na rôznych úrovniach. Už začnúc počtom postáv – rodina Madrigal zahrňuje 12 členov, ktorých vzťahy, schopnosti a problémy musí divák veľmi rýchlo všetky vstrebať, sú mu teda veľmi narýchlo podané, a potom, pravdaže, aj zlomy a rozuzlenia všetkých ich problémov nastanú tak rýchlo, že občas nedávajú logiku alebo sú veľmi povrchné. To, že si medzi všetkými aktuálnymi témami tvorcovia filmu nevedeli poriadne vybrať a zvolili radšej veľa malých kúskov než jeden poriadny dej, sa dá veľmi dobre ilustrovať na zvieratách, ktoré sa vo filme objavia. Tradične majú postavy vo filmoch nejaké zvieratko, ktoré ich na ceste sprevádza – v Tangled to bol chameleón, v Moane prihlúply kohút, vo Frozen je to sob a podobne. V tomto prípade sa vo filme mihne kolumbijská fauna – tukan, capybara či leopard, ale u každého sa tvorcovia snažili niečo z nich vytvoriť, takže ani jedno zviera nie je výrazné alebo nemá nejaký vlastný zvláštny charakter. Scenár má však svoje dobré stránky, najmä keď ide o dialógy a vtipné narážky napríklad aj na predchádzajúce Disneyho filmy a, pravdaže, neoddeliteľnou súčasťou sú aj pesničky. Tie sú veľmi dobré a aj keď sa možno nevryjú do pamäti ako niektoré v predošlých filmoch, sú dosť zapamätateľné a prinášajú vysvetlenia a pestrosť do deja.
Keď ide o pestrosť, film Encanto je vizuálne jeden z najveselších filmov. Dedinka, dom aj odev postáv – všetko hýri farbami. Vizuálne sa vo filme veľmi vyzdvihuje, že tieto farby a vôbec oblečenie, účesy, postavy, príroda či architektúra sú všetky veľmi verné tomu, čo je možné vidieť práve v Kolumbii. Pre tých, čo Kolumbiu až tak dobre nepoznajú, vizuálne si možno Encanto s ňou nespoja, ale kde pravdepodobnejšie pocítia inšpiráciu týmto štátom, sú odkazy na magický realizmus a spisovateľa Gabriela Garcíu Márqueza. Okrem celkom jasných paralel medzi rodinou Madrigal a rodinou Buendía z jeho knihy Sto rokov samoty, nájdeme aj ďalšie inšpirácie v celej dedine, ako aj význam žltých motýľov, ktoré sú často s Márquezom spojované. Pravdaže, potom je tu to najviac zrejmé spojenie v zapojení mágie do príbehu na zdôraznenie nejakej pointy.
Veľké animované filmy
od štúdia Disney vychádzajú pravidelne jeden alebo dva ročne a vždy si nárokujú na vysoké zisky a väčšinou aspoň nomináciu na rôzne ceny v kategórii najlepšieho animáka roka. Neprekvapuje, že tieto ceny často aj získavajú, najmä vzhľadom na dlhoročnú tradíciu a potom hlavne na veľkosť štúdia a počet ľudí, ktorí sú zapojení do výroby týchto filmov. Rovnako tak rozpočty pre ich filmy bývajú veľmi vysoké, čomu sa ani rozpočet asi 150 miliónov dolárov pre Encanto veľmi nevymyká. Aké zisky však film štúdiu priniesol, je pre animované filmy tohto typu ešte ťažšie povedať než pri filmoch na streamovacích službách, lebo veľká časť ziskov nie je z kinosál, ale práve z predaja rôzneho tovaru spojeného s filmom (spomeňme napríklad, že sa donedávna nedalo prejsť v obchodoch, aby tam nebolo niečo s témou filmu Frozen, ktorý vyšiel už takmer pred desiatimi rokmi). Encanto až tak veľmi divákov zo začiatku nenadchol a v kinách zarobil iba okolo 240 miliónov dolárov (gross), ale stal sa populárnym potom neskoršie počas vianočných sviatkov, kde si ho pozrelo veľmi veľa rodín prevažne s deťmi. U kritiky má film veľmi pozitívne hodnotenia. Žiaľ, veľmi veľa kritikov sa pri hodnotení viac zameriava na samotný výber témy než na jej spracovanie, alebo skôr vyzdvihuje zákulisnú politiku štúdia pri tvorbe filmu, než čo to prináša filmu a film samotný.
Film Encanto sa snaží poukázať na niektoré aktuálne problémy v rodinách a dať nádej, že aj keď sa situácia zdá ťažká, tak stále môžeme veriť v zázraky. Je trošku škoda, že pri tvorbe filmu sa riešili viac „kozmetické“ veci – aby bol verný prostrediu, v ktorom sa odohráva, alebo aké je zastúpenie hercov, čo dabovali jednotlivé postavy, než aby sa predovšetkým riešilo to, o čom film je a jeho príbeh. Preto Encanto sa asi nezaradí medzi tie najpopulárnejšie a najlepšie filmy zo štúdia Disney, ale má aj svoje prednosti v krásnom vizuálnom podaní a melodických pesničkách a určite poskytne aspoň na chvíľu skrýšu pred realitou.
Stanislava Sládečeková