Ešte jeden sen
Tik-tak, hodiny, dni…
Čoraz rýchlejšie plynie čas.
Noc… Tichá a krásna.
Tíško, hudba, sen.
Tma, a predsa svetlo.
Šplhám sa,
rýchlo vybehnúť hore,
vidieť, čo tam je.
A hľa… Ty si tam.
Cez deň v myšlienke,
v noci v tme.
Čo? Prečo?
Ach, áno… Ale nie…
Nemožné.
Ja zamilovaná…
Ale nie… Veď ty a ja…
Áno… Ale v sne.
A možno raz
aj v skutočnosti.
Možno…
V tmavom živote,
hľa, svetlo.
Tvoj úsmev, si tu,
v skutočnosti alebo…
A zatiaľ, môj sen je
tvoj a môj.
Božena Širková
Padina
*
Slza
Toľko nocí
a nedopovedaných slov.
Veľa lásky…
A všetko sa skončilo slzou v oku.
Nemala som vôle, ani sily,
keď si odišiel.
Moje sny sa zrútili,
zostala mi slza v oku…
Rieku sĺz som vyplakala
za našou láskou.
Prečo som slzy vylievala
a tak veľmi ťa milovala?
Ale už stačilo.
Tá láska patrí minulosti.
Postaral sa o to niekto iný,
slzy časom uschli.
Mal si si vážiť moju lásku
keď bol tomu čas.
Teraz už nie…
Jana Horvátová
Selenča
*
Žiješ v mojich snoch
Hviezd plné nebo, kým idem ulicou,
stretnem ťa niekde náhodou?!
Chcela by som ešte raz ťa uvidieť
a tvojim mäkkým perám rozumieť.
Už dlho čakám počuť tvoj hlas,
mám nádej, že stretneme sa zas’
a poviem ti, čo moje srdce cíti,
iba tvoj bozk moju dušu sýti.
Nie som si istá, že si ty ten pravý,
ktorému sa moje srdce získať podarí,
či je láska práve pre nás dvoch
a či bude naďalej žiť iba v mojich snoch.
Malvína Zolňanová
Selenča
*
Možno
Zatvorím sa
do čiernej izby,
k chladnej stene
sadnem si.
Budem ticho plakať
a tvoje meno volať…
Možno prídeš a pobozkáš ma,
možno budeš počuť moj hlas.
Ale neprídeš, lebo ma nemiluješ.
Nebudeš počuť môj tichý plač,
moje tiché volanie, moj hlas.
Možno si ma navždy vytrieš zo života
a jednoducho zabudneš na mňa.
Možno…
Tatiana Krížová
Selenča
*
Sorry
Sorry, že som sa zamilovala
Sorry, že ťa veľmi milujem
Sorry, že nemôžem žiť bez teba
Sorry, že som nie perfektná
Sorry, že som nie hodná teba
Sorry, že existujem
a ešte raz – sorry…
Silvia Ďuríková
GJK
*
Kvôli tebe
Kvôli tebe včasráno vstávam,
i keď o tom čase ešte spávam.
Kvôli tebe sa smejem,
lebo nemáš rád, keď slzy lejem.
Moju myseľ mýlia tvoje modré oči,
okolo mňa sa všetko točí!
Keď ty pri mne nie si,
miešam si čisté látky a zmesi!
Kvôli tebe matematika nejde,
ale predsa prejde.
Srdce bije veľmi rýchlo,
nemožno mu, aby stíchlo,
akoby doň niečo pichlo.
Fyzika a ja – dva svety,
znovu si na vine ty!
Som na siedmom nebi,
spustiť na zem? Ale kdežeby!
Čo sa to so mnou stáva?
Či tento pocit navždy zostáva?!
Veronika Fačarová
Selenča
GJK