Druhý film britského režiséra Petra Stricklanda Berberian Sound Studio sa začiatkom roka našiel v mnohých Top 10 rebríčkoch za rok 2012. Ide o ešte jedno zo súčasných eurόpskych neo-giallo diel a perfektne nadväzuje na filmy, ako sú Amer (Hélène Cattet a Bruno Forzani, Francúzsko 2009), Livide (Julien Maury a Alexandre Bustillo, Francúzsko 2011) a Masks (Andreas Marschall, Nemecko 2011).
Sú sedemdesiate roky 20. storočia a anglický zvukár Gilderoy (Toby Jones) dostal angažmán v Taliansku, v Ríme, kde má pracovať na zvukovej postprodukcii filmu The Equestrian Vortex. Vítajú ho podráždený producent Francesco (Cosimo Fusco) a nepriaznivý režisér Santini (Antonio Mancino). Aj keď mu ho predstavujú ako umelecké a autorské dielo, The Equestrian Vortex je násilný giallo film a zvukové štúdio Berberian, v ktorom Gilderoy má pracovať, je malé mizerné miesto, ktoré poskytuje elektronickú hudbu, zvukové efekty a dabing dialógov pre podobne morbídne diela.
Po celé dni zatvorený v štúdiu a ponorený do práce s nahrávaním výkrikov, démonických hlukov, zvukov sekania, krájania a odierania, nešikovný Gilderoy – okrem toho, že je osamelý (všetci vôkol neho ho ignorujú a hovoria po taliansky) a túži po domove (jeho Dorking je bohatý na prírodu a úplne odlišný od temného štúdia, v ktorom akoby bol zajatý) – je čoraz viac psychotický a paranoický a na konci dožije aj úplné duševné zrútenie.
Berberian Sound Studio je tzv. meta-film. Strickland nám neukáže nič konkrétne, vo filme nevidíme viac ako malú hŕstku hercov a len dve-tri prostredia. Všetko, čo pohýna dej, sú zvuky a hmatateľne hrozivé ovzdušie štúdia. Temný a často nepriezračný, tento film nás niekedy aj úmyselne necháva zmätenými (dokonca vlastne nevidíme ani jednu scénu z filmu The Equestrian Vortex). Ide tu o film o filme, o filmovej postprodukcii (fanúšikovia kinematografie budú mať skutočný pôžitok, pozerajúc, ako sa kedysi, v dobe analógovej techniky, nahrávali zvukové efekty) a o zložitom postupe vytvárania jedného filmového diela. Všetko to prispieva k úspechu tohto jedinečného diela a faktu, že vskutku ide o jeden z najvyspelejších filmov minulého roku.
Janko TAKÁČ