Nový film mladých nádejných autorov hrôzy, Francúzov Juliena Mauryho a Alexandra Bustilla (preslávili sa príšerným slasher dielom A L’Interieur z roku 2007) vyšiel koncom minulého roku a menuje sa Livide. Napriek tomu, že sa internetom rozširovali informácie o tom, že Maury a Bustillo budú robiť remake kultného filmu Hellraiser, vyšlo to predsa na to, že sa rozhodli porozprávať ešte jednu úplne originálnu rozprávku. Ide o film o záhadnej rodine upírov, ktorá v jednu noc dostáva návštevu mladých lupičov.
Mladá Lucie (hrá ju Chloé Coulloud) začína svoju kariéru ako opatrovateľka starých a chorých osôb. Prvého dňa na robote Lucy sa dozvie, že jedna zo starých žien, ktoré opatruje – bývalá učiteľka baletu pani Jessel (Marie-Claude Pietragalla), žije sama vo veľkom a izolovanom dome a je už veľmi dlho v kόme – takmer nedáva znaky života. Kolegyňa Wilson (Catherine Jacob) jej prezradí, že jej pani Jessel hovorila o vzácnom poklade, ktorý má v dome, ale že ho ona nikdy nevidela. V tú istú noc Lucie a jej kamoši Ben (Jérémy Kapone) a William (Félix Moati) preniknú do domu a dávajú sa do pátrania po poklade. Avšak vysvitne, že je bohatstvo pani Jessel vlastne niečo úplne iné od toho, čo očakávali Lucie a jej kamaráti.
Maury a Bustillo sú veľmi nadšení režiséri, ich film je artistický v každom ohľade. Vidno, že dávali pozor na každý detail. Aj oni sami sú fanúšikmi podobných artistických filmov hrôzy, takže Livide je plný referencií na veľdiela európskej hororovej kinematografie. Okrem toho, že sa Livide dosť podobá tvorbe španielskeho autora Guillerma del Tora, vplyv talianskeho majstra Daria Argenta je takmer nápadný. Napríklad budova, po ktorej Lucie a jej kamoši hľadajú poklad, je vlastne bývalá tanečná škola a v jednom momente máme svojráznu intertextuálnosť, lebo sa na jednom múre zjavuje diplom z Tanzakademie – Freiburg, čo je priamy odkaz na klasické hororové dielo Suspiria (Argento 1977), umiestnené tiež do tanečnej školy.
Livide je jedným z najlepších hororových filmov, ktoré sme si mohli pozrieť v tomto roku. Zostáva nám len tvrdo očakávať nasledujúci projekt Mauryho a Bustilla a mladším fanúšikom takýchto filmov tiež odporučiť všetky tie klasické veľdiela európskeho hororu, ktoré ovplyvnili dvojicu francúzskych autorov.
Janko TAKÁČ