V dnešnej dobe informácie môžeme dostať v rôznych podobách a z rôznych médií. Aj keď väčšina mladých bude tvrdiť, že TV nepozerá a hlavným zdrojom správ sú články alebo videá na internete, predsa väčšina ľudí pozerá televízne správy ako najrýchlejší zdroj informácií a silný odvar toho najdôležitejšieho, čo sa počas dňa prihodilo. Ale ani televízni novinári nemôžu byť všade odrazu, a tak v čase, keď si každý môže kúpiť kameru, je vysoká konkurencia aj medzi nezávislými reportérmi, ktorí sa snažia predať svoje zábery stoj čo stoj.
Louis Bloom (Jake Gyllenhaal) je mladý muž, ktorý bojuje o prežitie v Los Angeles. Napriek tomu, že je výrečný, ambiciózny a rýchlo sa učí, nemá praktické vzdelanie ani prácu a musí sa vynachádzať drobnými krádežami a podvodmi. Jeden večer však náhodou v noci narazí na to, ako niekto natáča dopravnú nehodu, aby zábery predal do televízie. Louis nemá problém so scénami násilia či krvi a hneď ho táto práca zaujme. Kúpi si lacnú kameru, policajnú vysielačku a v noci sa ženie z jedného miesta činu na ďalšie, pričom hneď od začiatku nemá morálny problém dostať sa za policajnú pásku, len aby natočil čo najnázornejšie zábery. Svoje materiály začne predávať dychtivej producentky ranných správ Nine (Rene Russo) a pomaly sa začína učiť plávať vo svete správ. Priberá si asistenta Ricka (Riz Ahmed), aby ho ten navigoval pri rýchlych presunoch z jednej strany LA na druhú, a spolu točia stále viac a viac pre médiá zaujímavých príbehov. Jeho podnikanie sa každú noc rozrastá, ale s ním sa zväčšujú aj Louisove ambície, ako aj jeho odhodlanosť urobiť čokoľvek pre exkluzívny záber.
Nightcrawler je zaškatuľkovaný žánrovo ako dráma a triler, ale podľa tmavej a depresívnej atmosféry, brutality a podľa charakteristík hlavného hrdinu možno ho cielenejšie označiť aj ako americký neo-noir. Väčšina filmu sa odohráva v noci a ukazuje LA nie v typickom svetle pohody, luxusu alebo stresu zo slávy, ale z tmavej strany početných nehôd a zločinov, ktoré sa vo veľkých mestách neustále odohrávajú a ktoré sú v kinematografii častejšie rezervované pre severnejšie mestá USA, akými sú napr. New York alebo Chicago. Chmúrne prostredie zabezpečila výprava, ktorú mal na starosti Kevin Kavanaugh a dynamiku, ako aj brutalitu filmu, pridáva výborná kamera a strih pánov Roberta Elswita a Johna Gilroya. Atmosféru tiež veľmi dobre doplňuje vynikajúca hudba Jamesa Newtona Howarda, ktorý komponoval hudbu do viac ako 140 filmov a okrem iných početných cien na svojom konte má osem nominácií na Oscara. Aj keď na prvý pohľad nie je veľmi výrazná, ale výborne ladí v celku s filmom a u diváka vyvoláva nejaké znepokojenie.
Čo film však robí surovým (pravdaže okrem samotnej témy) je Louis, okolo ktorého sa film točí. Túto hlavnú postavu nemožno ani označiť za antihrdinu, ako to v noir-filme býva, lebo to by naznačovalo, že má nejakú dobrú vlastnosť, čo by sme mohli označiť za ľudskosť. A ako všelijako bude jeho charakter opísaný, ťažko je povedať, ale vystačíme si aj pojmom sociopat. Síce je výrečný, vynaliezavý a pri rozhovore sa často tvári priateľsky, ale všetko len preto, že sleduje vlastný cieľ a ak sa mu naskytne príležitosť, tak hneď manipuluje a vydiera. Ako sa správať medzi ľuďmi, má naučené a vykalkulované, ale nemá žiadne sociálne cítenie, ani morálne zábrany. Louis Bloom bol neraz prirovnávaný ku postavám, ako sú Rupert Pupkin z The King of Comedy alebo Travis Bickle z Taxi Driver (obe postavy stvárnil Robert De Niro a filmy režíroval Martin Scorsese) a záver je, že síce Louis Bloom sa snaží, ale že na tieto legendy ešte úplne nedosiahol. Hrdina filmu Nightcrawler sa však od nich výrazne líši tým, že spomínané postavy na rozdiel od neho majú aký-taký morálny kódex, ktorého sa pridržiavajú, niečo, čo divák lepšie pochopí, dokonca ospravedlní. Čo postavu Louisa robí ešte znepokojujúcejšou, než len to, že nemá žiaden súcit, je jeho výborné stvárnenie Jakeom Gyllenhaalom. V niektorých častiach filmu vypadá, ako keby vôbec nežmurkal a bol úplne zameraný len na nejakú svoju predstavu, svoj cieľ a divák verí každej jeho vyhrážke. Tomuto projektu pán Gyllenhaal veľmi veril, odmietol lepšie platené filmy a podstúpil aj tvrdší diétny režim, aby sa na rolu pripravil. Investícia sa mu zrejme opláca, lebo na rôznych festivaloch a udeľovaniach cien sa jeho meno objavovalo aspoň medzi nominovanými a nomináciu získal aj na Golden Globe (v čase písania tohto článku nebola zverejnená väčšina nominácii a výher filmových cien). Okrem neho herecky je vyzdvihovaný aj Riz Ahmed, ktorý je síce už niekoľko rokov aktívny v prevažne britských nezávislých filmoch, ale nepodarilo sa mu širšiu verejnosť doteraz zaujať.
Jake Gyllenhaal
Scenár filmu napísal skúsený scenárista Dan Gilroy a z tejto brutálnej témy sa rozhodol urobiť svoj režijný debut. Svojho hrdinu opísal ako postavu bez morálnych zábran, ale ten je len jedným kolieskom v celom mechanizme narušených hodnôt. Ako vo filme hovorí, čím viac to krváca, tým viac sa to predáva. Vo filmoch sa snažia posledne tvorcovia divákov čím viac šokovať, ale v Nightcrawler je poukázané na to, že tak to chodí aj v reálnom živote, v správach. V nich nás totiž menej zaujímajú nejaké zákony alebo pokroky vo vede – to, čo ich predáva, sú práve zločiny a čím šokujúcejšie, tým z pohľadu sledovanosti (a teda benefitu televízie) – lepšie. To, čo divákovi pán Gilroy chce ukázať, nie je len pohľad na toho, čo krvavé zábery točí, ale aj na televízie, čo sa predbiehajú v exkluzivite záberov, pripravené za ne platiť veľké peniaze, s cieľom aby ich odvysielali. A pohľad na televízie, čo presne režírujú každé slovko s cieľom, aby vyvolali čím väčšie zhrozenie, ale čiastočne aj na nás, lebo na také veci vytvárame dopyt.
Pravdaže, mnohým novinárom sa tento film nebude páčiť, lebo je to ako veľká facka, najmä pre bulvár, keďže ukazuje, čo všetko je niekto schopný urobiť pre dobrý príbeh, aby ho predal, ako bude liezť aj cez mŕtvoly – v tomto prípade doslova. Filmoví kritici však filmu dávajú vysoké známky.
Nightcrawler je brutálny, depresívny a rozhodne napínavý. Má výborne urobenú atmosféru, skvelé herecké výkony a veľmi zaujímavú tému. Občas má pomalšie a komplikovanejšie dialógy, ale zámerom toho je dokresliť charakter „hrdinu“ a diváka hneď ľahko znovu pritiahne, keď jeho pobláznenie prejde zo slov na skutky. Je to film na zamyslenie sa, stojí to za to pozrieť si a určite sa nikto nebude mýliť, keď ho zaradí medzi najlepšie filmy minulého roku.
Stanislava Sládečeková