Po veľmi veľkom úspechu trilógie Pán prsteňov (Lord of the Rings), filmová verejnosť sa už celkom logicky tešila na ďalšie adaptácie Tolkienových diel a odkedy sme sa dopočuli, že réžie filmu sa ujal Peter Jackson, film The Hobbit sa stal jedným z najočakávanejších filmov posledných pár rokov. A keďže jeho tvorcovia toto veľmi dobre vedia, nemuseli sa báť, že by film nebol ziskový a rozhodli sa na veľké prekvapenie (pri skeptických komentároch publika) rozdeliť knihu až na tri filmy, z ktorých sme sa tohto roku dočkali len prvej časti.
Bezstarostného hobita Bilba Bagginsa (Martin Freeman) navštívi čarodejník Gandalf (Ian McKellen) a napriek jeho vôli u Bilba usporiada stretnutie 12 trpaslíkov. Táto parta veselých, hladných a bojovo naladených trpaslíkov pod vedením Thorina (Richard Armitage) hľadá do svojej skupinky štrnásteho člena, ktorý by s nimi cestoval k Osamelej hore a pomohol im oslobodiť ich bývalý domov od draka, ktorý sa tam usídlil pred mnohými rokmi. Gandalf tvrdí, že tým vhodným členom je Bilbo, i keď ani ten sám tomu najprv neverí. Napriek strachu, ktorý má z výpravy, Bilbo predsa len podľahne svojej zvedavosti, žiadosti niečo zažiť a vydáva sa na dobrodružnú cestu.
Ďalej film pokračuje veľmi jednoducho – parta cestuje a na ceste sa im prihodí veľa kratších dobrodružstiev, ktoré by ani nemuseli na seba nadväzovať. Séria takýchto príbehov len v prvom diele trvá až 169 minút. Práve kvôli tomu každý, čo pozná filmy Lord of the Rings a vie, že knižná predloha k nim je asi päťkrát dlhšia ako k Hobitovi, si celkom často kladie otázku, čo bude náplňou týchto filmov, či to nebude umele naťahované a v konečnom dôsledku strašná nuda? Pravdaže, sú takí, čo im bol film nudný, ale väčšinový názor na záživnosť filmu (ku ktorému sa aj ja prikláňam) je pozitívny a som celkom príjemne prekvapená tým, že film (až na niektoré ojedinelé scény) dokáže udržať divákovu pozornosť a nestratiť na tempe. Jedna z najväčších nevýhod, s ktorými sa film stretáva, sa vlastne vôbec netýka filmu samotného. Je to fakt, že takmer každý ho porovnáva s nejakými inými podobnými filmami, ktoré sa točili vo veľkom za posledných 15 rokov a medzi nimi hlavne s filmom Lord of the Rings. Áno, v Hobitovi sa stretávame s mnohými príbehmi a postavami, ktoré poznáme z tohto filmu, a odohráva sa v rovnakom univerze, ale je podstatne iným. Jednou zo zásadných vecí, v ktorých sa líši, je to, že je oveľa komickejší. Celkové ovzdušie Hobita je veselé, dokonca aj v bojových scénach. Trpaslíci sú veselá parta, ich nepriatelia tiež väčšinou nevypadajú až tak strašidelne, majú často ironické poznámky a hlavne Martin Freeman ako hobit do filmu prináša komiku a určitý šarm v každej scéne, kde sa objaví. Pravdaže, sú tu aj scény, ktoré by mali niesť nejaký hlbší odkaz o boji dobra a zla, priateľstve, o tom, čo vlastne je odvaha a podobne. Ale práve všetky tieto scény až na poslednú o zmysle domova pôsobia prehnane dramaticky a vlastne veľmi povrchne, čoho zase môže byť príčinou skutočnosť, že sme sa za posledných pár rokov už napozerali veľmi veľa zrodov čistého zla či takýchto monológov čarodejníkov, mystických žien a tomu podobne. I keď je komika vo filme výrazná a dobre spracovaná, dramatických scén je pomerne málo vzhľadom na to, že sa parta často dostáva do nebezpečných situácií. Najväčšia dráma sa odohráva v scéne, v ktorej sa Bilbo stretáva s dobre známou postavou z Lord of the Rings – Gollumom (Andy Serkis) a táto podlhšia scéna je asi aj tou najemočnejšou scénou filmu. Skutočnosť, že film akoby miestami mal málo drámy či emócií, rozčarovala početných fanúšikov filmov Lord of the Rings, ale viac asi boli prekvapení tým, že Tolkienov univerzum je zobrazený trochu inak, chýba mu určitá mystika alebo pochmúrna atmosféra. Ak však tieto filmy neporovnávame, toto rozhodne nemožno brať ako mínus Hobita, lebo celkové ovzdušie je konzistentné a vo filme funguje.
Veľa Tolkienových fanúšikov film ocharakterizuje jednoducho slovami „kniha je lepšia“, ale keďže som zástancom teórie, že film treba pozorovať ako osobitný celok a je pre neho dôležité, aby ako takýto celok fungoval, sama som nemala taký problém s hore uvedenými vecami, aj keď som si ich všimla. Väčší problém je v tom, že film má byť určený aj pre tých, čo Tolkienove diela nečítali a nepozerali ani predchádzajúce filmové adaptácie jeho diel. Ak ste pozerali aspoň trilógiu Lord of the Rings, tak sa vo filme strácať až tak nebudete, väčší problém je to pre úplných nováčikov, čo o tomto svete nič nevedia. Nie je totiž vysvetlený rozdiel medzi hobitom a trpaslíkom, trolom, goblinom a orkom, kto sú postavy, ako Saruman, Frodo, Galadriel a nekromanti, aké majú schopnosti a tomu podobne, takže tieto veci nebudú hneď pochopiteľné novým divákom a možno ani po tom, ako im to vysvetlia ich Tolkienovo vzdelanejší známi. Ďalšou vecou, ktorá nie je ani takým nedostatkom, ale jednoducho nešťastným faktom, je veľa postáv. Z dvanástich trpaslíkov si divák zapamätá mená asi štyroch a vizuálne si na druhý deň spomenie na sedem – osem z nich. Herecky sú však celkom dobrí. Richard Armitrage ako ich vodca má síce niekoľko prehnane dramatických scén, v ktorých mu človek veľmi neverí, ale celkovo podáva dobrý výkon. Lepšie na tom je Ian McKellen, ktorý pokračuje v dobrom stvárnení postavy Gandalfa. Najviac však treba vyzdvihnúť výborného Martina Freemana, ktorý prakticky nemá zlú scénu. Dokreslil jedinečný charakter postavy Bilba Bagginsa, ktorý je v princípe zábavnou postavou, ale aj keď sa dostáva do komplikovanejších situácii, pôsobí veľmi vierohodne.
Z technickej stránky filmu možno málo čo vytýkať. Príšery sú veľmi dobre spracované a kameramani si dali záležať na tom, aby čo najlepšie zachytili krásy Nového Zélandu. Film sa točil na 3D, ale prináša aj niečo nové z technickej stránky. Filmy je totiž zvykom nakrúcať pri 24 fps (frames per second), ale tento bol nakrútený pri 48 fps, čo spôsobilo, že v 2D obraz je neuveriteľne ostrý a všetky detaily možno vidieť tak dokonale, že trvá niekoľko minút, kým si na to oči vôbec zvyknú. V 3D by to malo spôsobovať lepšie prechody medzi jednotlivými plánmi obrazu a pôsobiť reálnejšie.
Všeobecne všetky filmy sa stretávajú s tým, že ich diváci charakterizujú ako dobré alebo zlé. Tento sa stretáva s týmto rozdelením v početnejších kategóriách – dobrý či zlý všeobecne, vzhľadom ku knihe, vzhľadom k svetu, ktorý Tolkien v knihách vytvoril, vzhľadom k filmovej trilógii Lord of the Rings atď. Momentálne mu väčšina divákov a kritikov dáva pozitívne ocenenia a v kategórii, ktorú ja uznávam, a to je kvalita filmu ako takého, by som mu tiež dala pozitívne hodnotenie. Je to zábavný film, ktorý si udrží divákovu pozornosť s dobrým technickým spracovaním a hereckými výkonmi. Teraz už len ostáva vidieť, či aj jeho pokračovania v nasledujúcich dvoch rokoch budú rovnako zábavné a úspešné z kvalitatívnej stránky, keďže o ich komerčnom úspechu vôbec nepochybujem.
Stanislava SLÁDEČEKOVÁ