Peniaze sú v súčasnej dobe niečo, kto každý z nás používa. Buď ich máme, alebo ich nemáme. Keď ich nemáme, snažíme sa ich nejakým spôsobom získať. Spôsob, akým sa s peniazmi manipuluje, sa v posledných rokoch, pod vplyvom informatizácie, automatizácie a digitalizácie, značne zmenil.
Online bankovníctvo šetrí čas
Banky a iné finančné inštitúcie rýchlo naskočili na vlak digitalizácie – v súčasnej dobe má praktický každá banka prinajmenšom aspoň vlastný web, z ktorého možno ľahko manipulovať s peniazmi – zaplatiť účty, poslať peniaze niekomu a podobne. Väčšina má aj vlastnú mobilnú aplikáciu a niektoré podporujú aj služby ako Google Pay a Apple Pay, ktoré z bežného smartfónu prakticky „vyrábajú“ platobnú kartu. Tieto vymoženosti sú v každodennom živote, podľa môjho názoru, výhodné. V minulosti, kým všetko fungovalo na fyzických peniazoch, priemerný človek musel často behať po viacerých úradoch, aby zaplatil jednoduché služby, ako sú elektrina, voda, plyn, kúrenie, dane a podobne. Takisto často musel ísť do banky, kde si musel vyzdvihnúť vlastnú výplatu. Každá z týchto „vybavovačiek“ mohla byť stresujúca – čakanie v rade, rozmýšľanie o termíne, dokedy treba zaplatiť a či sme si so sebou zobrali dostatok peňazí atď. Dnes však online bankovníctvo šetrí čas – každá banka umožňuje nejakým spôsobom zautomatizovať opakujúce sa platby, čo znamená, že to, čo v minulosti zabralo pár hodín čakania v rade každý mesiac (čakanie v rade a platenie), v súčasnosti zaberie pár minút nastavenia v mobile/počítači a následne pri opakovaní pár sekúnd každý mesiac. Bežný človek takto ušetrí čas a môže sa venovať vlastným veciam.
Ako už bolo spomenuté, tento systém má práve takú nevýhodu, že je potrebné mať prehľad o tom, kam naše peniaze odchádzajú, pričom zároveň uľahčuje zadlžovanie. To znamená, že takisto, ako je ľahšie platiť účty online či cez mobil, ľahšie je aj požiadať o úver, čiže o peniaze, ktoré v skutočnosti nie sú naše – často stačí iba vyklikať žiadosť v aplikácii či na stránke. Zároveň to ale neznamená, že si takto požičať dokáže každý – banky kontrolujú, kto si peniaze požičať môže. Napriek tomu nezahŕňa to fyzickú cestu do banky, čakanie v radoch a vypĺňanie žiadostí rukou ako minule, čo môže presvedčiť určité skupiny ľudí vyskúšať si takéto niečo.
Niektorí považujú za nevýhodu aj to, že peniaze nemáme fyzicky v ruke – a keď vidia iba čísla namiesto reálneho papiera, títo ľudia často nevedia odhadnúť, koľko vlastne minuli. Je to psychologický efekt – keď človek fyzicky niečo „stratí“ (v tomto prípade minie fyzické peniaze), má to horší efekt naň, ako keď sa iba znížilo číslo v nejakej aplikácii. Iní zase to, že nechodia po ulici s veľkým množstvom bankoviek, považujú za výhodu aj z toho hľadiska, že je v prípade krádeže často možné rýchlo skontaktovať banku a zabrániť tomu, aby peniaze ten, kto ich ukradol, mohol míňať.
Toto môže, v niektorých prípadoch, pomôcť aj pri hacknutiach a iných internetových útokoch. Na tieto však nie vždy zaberie – tam to skôr závisí od toho, aké presne údaje má útočník. Keď má iba informáciu o platobnej karte a nič iné (napríklad, keď sa jej fyzicky zmocnil), tak jednoduché zablokovanie bankou často stačí na „zneškodnenie“. Keď sa však dostal k viacerým informáciám (napríklad pozná heslá do účtov a podobne), tak sú už nevyhnutné aj iné kroky, ako je napríklad zmena hesla, dvojfaktorová autentifikácia (napríklad overenie prihlásenia cez mobil).
V budúcnosti sa dá očakávať, že sa hotovosť stane čoraz menej populárnou a že väčšina platieb bude prebiehať virtuálne, dokonca môže sa stať, že sa kryptomeny (bitcoin, ethereum a iné) stanú bežnou súčasťou života a nebudú ich používať iba nadšenci a ľudia obchádzajúci bežné inštitúcie, ale aj bežní ľudia namiesto klasických peňazí.
Filip Filip