Skupina ZAA z Kruševca patrí medzi tých protagonistov súčasnej srbskej hudobnej scény, ktorí proti každodenným problémom bojujú pozitívnou energiou. V ich zvuku sa miešajú rôzne štýly – o čo vlastne ide, dozvedáme sa z nasledujúceho interview. Na otázky odpovedal gitarista Ivan Đokić.
Na začiatok otázka, ktorá určite zaujíma viacerých čitateľov: čo znamená ZAA?
– My sme za, žijeme pre band, naše obecenstvo je za. Je to náš spoločný menovateľ, čiže niečo, okolo čoho sa stretávame. Keď ľudia sú za, všetko je oveľa jednoduchšie. To druhé A je tu iba kvôli tagu, nemá nejaký prenesený význam, nič záhadné ani veľmi mystické.
Vo vašom zvuku počuť najmú prvky ska a reggae, ale tiež sa cíti vplyv rôznych iných štýlov… Ako by ste sami opísali svoju hru?
– Od samého začiatku sme sa neuzatvárali do žánrov. Každý člen so sebou priniesol množstvo rôznych hudobných vplyvov, takže nebolo možné zaoberať sa určitým žánrom alebo hrať nejakú hudbu identickú s inou skupinou. Náš zvuk predstavuje crossover zložený z rôznych štýlov – od ska a dub hudby cez punk a postrock až po džez.
Aké mate skúsenosti ako band, ktorý nie je z veľkého mesta – je pravidlom, že v menšom prostredí sú menšie šance na úspech alebo to na druhej strane doprináša originalite?
– Je isté, že aspoň máme omnoho viac voľného času pre hudbu, kamarátenie a zdokonaľovanie sa v každom ohľade. Na druhej strane, v centralizovanej krajine, akou je naša, je ťažšie dostať sa k médiám, organizátorom koncertov, vydavateľom a iným ľuďom z hudobného biznisu, ktorí sú hlavne sústredení v Belehrade. Sú to nejaké začiatočné ťažkosti, ktoré band z menšieho prostredia musí prekonať, ale riešenie je veľmi jednoduché. Čoraz viac hráš, tým viac cestuješ a zoznamuješ sa s novými ľuďmi – ak band má kvalitu, postupne sa mu otvárajú dvere.
Dosť koncertujete, tak doma ako aj v zahraničí… Je nejaký rozdiel medzi tunajšími a zahraničnými koncertmi? Ako je to s reakciami obecenstva?
– Myslím si, že niet žiadnych rozdielov v reakciách obecenstva. Ľudia všade prichádzajú počuť dobrú hudbu a rovnako dobre reagujú na to, čo im podávame z javiska. Avšak rozdiel je v samom prístupe a serióznosti v organizácii koncertov, čo predstavuje príliš významný faktor pre úspech jedného podujatia.
Vašu kompletnú diskografiu si možno stiahnuť bezplatne z vašej webovej stránky… Prečo ste sa rozhodli pre takúto formu zverejňovania hudby? Znamená to, že štandardné nosiče (CD, vinyl, audiokazeta) sú minulosťou?
– Určite nie sú minulosťou. Ale digitálne vydania predstavujú novú formu prezentovania hudby tej časti obecenstva, pre ktorú je internet hlavným strediskom informácií. Vo svete sa vinyl vrátil na trh a cédečká sa tiež predávajú. Myslím si, že v našej krajine vydávanie fyzických zvukových nosičov stratilo zmysel skrze ťažkú materiálnu situáciu a nedostatočné úsilie ľudí z hudobného „biznisu”. Je isté, že z predaju CD u nás nemožno zarobiť peniaze, takže hudobníci zverejňujú piesne ako freedownload, aby ich počulo čím viac ľudí. A cédečká sa vydávajú ako darčeky pre skutočných fanúšikov a zberateľov, tiež sú vhodnou vizitkou skupiny. Sám som milovníkom vinylov a mám nádej, že v budúcnosti sa situácia u nás zmení.
Vynakladáte dosť úsilia na nahrávanie videoklipov… Nakoľko sú dnes videoklipy významné pri prezentovaní skupiny?
– Video sa stalo neodmysliteľnou súčasťou balíku, ktorým sa band prezentuje. Všetci vieme, že priemerný poslucháč dnes konzumuje hudbu hlave na YouTube. Videoklip môže významne dopriniesť k zážitku piesne, ale takisto ju môže zbabrať. Ide o citlivú oblasť a potrebné je venovať mnoho času, úsilia a peňazí, aby sa realizovalo dobré video.
Ako došlo k spolupráci s Hornsmanom Coyotem a aký bol zážitok hrať spolu s týmto hudobníkom?
– Náš bubeník FatZed už roky spolupracuje s ním, dlho sa poznajú. Coyote nahral dosť svojich piesní v našom štúdiu a bolo to logicky, aby sme na niečom aj spolupracovali. Hosťoval v skladbách Rain a Fire z nášho prvého albumu a potom sme niekoľkokrát aj vystupovali spolu. Ide o výnimočne talentovaného a muzikálneho človeka.
Ktoré hudobné bandy a interpretov by si odporučil?
– Spomedzi autorov, ktorí pestujú modernejší zvuk s prvkami elektroniky odporúčam Thievery Corporation a Bonobo, pokým z novších džezových hudobníkov by som vybral Soil & “Pimp” Sessions, bláznivých Japoncov, ktorí miešajú džez a veľmi agresívnu hudbu. A stále počúvať hippie skupiny a be-bop zo 60. rokov – je to epicentrum hudobného intelektu, aspoň podľa mňa.
Nejaký odkaz mladým ľuďom, ktorí si chcú založiť hudobnú skupinu?
– Ten, kto sa rozhodne založiť skupinu a zaoberať sa hudbou robí to preto, lebo to má rád a cíti potrebu vyjadriť sa týmto spôsobom. Je to neoceniteľný pôžitok, ktorý ti nikto a nikdy nemôže odobrať. A členovia bandu sa musia rozhodnúť, či sa chcú hudbou zaoberať rekreatívne a občas, alebo kladú hudbu nadovšetko.
jm
Foto: Aleksandar Nešić