Mark Twain raz povedal: „Truth is stranger than fiction“ (čiže: Skutočnosť je divnejšia od výmyslu). V kinematografii sú pravdivosť a skutočnosť prítomné v dokumentárnom filme. Napriek tomu, že býva často zneužitý pre politickú, ekonomickú alebo nejakú inú propagandu, dokumentárny film, ako žáner je svojráznou obrázkovou literatúrou faktu; je to žáner, ktorý sa snaží veci ukázať takými, aké vlastne sú – on chce byť direktný, autentický, nezabalený a viac-menej neromantický. Aj taký často ukáže svet, ktorý je úplne neuveriteľný a fantastický.
Mladý belehradský blogger Bojan Pandža sa dokumentárnym filmom zaoberá už viac rokov. Počas deväťdesiatych bol basgitaristom a členom straight edge HC skupín Unison a Austerity, potom sa po niekoľkých rokoch anonymity prejavil ako jeden z vplyvnejších bloggerov v Srbsku. To, že jeho témou je dokumentárny film, neznamená, že Pandža sa zaoberá súčasným dokumentárnym mainstreamom. Tento autor je nadšený fanúšik Wernera Herzoga, takže tu nenájdete texty o filmoch Michaela Moorea alebo Morgana Spurlocka. Záujem o všetko záhadné a nezvyčajné, okultné a zahalené, rýchly internet a možnosť – cez download – prísť aj po tie najneznámejšie a najskrytejšie filmy z hlbokého podzemia svetovej kinematografie Pandžu priviedli k úpornému a manickému pátraniu a sledovaniu dokumentárnych filmov.
Excentrickí umelci, delikvencia, samovražda, Charles Manson a jeho Rodina, okultizmus, narkománia, terorizmus, religiózne kulty a sérioví vrahovia – sú to len niektoré témy v strede pozornosti Bojana Pandžu. Autor sa týmito témami zaoberá ako filmový fanúšik a neformálny výskumník, a pretože je predovšetkým blogger, jeho texty sú písané príliš voľným štýlom, sú veľmi individualistické, plné osobných príbehov a anekdôt zo života. Aj keď ide o knihu, ktorá sa prečíta za jedno odpoludnie, je toto príručka, ktorá Pandžu predstavuje ako zaujímavého súčasného literárneho autora, ona načína tému populárneho sledovania dokumentárneho filmu ako menej známeho a príliš významného žánru svetovej kinematografie.
Kniha má 233 strán, ale v predaji je už druhé, doplnené vydanie, ktoré obsahuje 25 nových textov.
(Vydavateľstvo CLS, 2011)
Janko TAKÁČ