Za hranicou života sú hrôzy, o ktorých nemáme ani poňatia, a z času na čas ich k nám privolá to, že do nich človek ničomne vŕta.
H. P. Lovecraft
Privatizáciou vydavateľskej produkcie v Srbsku takmer zanikli veľké, tzv. kapitálne vydania. V tunajšej beletristike je dnes veľmi málo kníh v luxusnom vydaní. Rôzne brožované a vreckové knihy sa v ťažkých deväťdesiatych rokoch – ale aj počas minulej dekády – stali normou pre pravidelne chudobné a zúfalé čitateľské publikum, žiadostivé neporušeného kontaktu so svetom literatúry.
Vydavateľ Boban Knežević a redaktor Dejan Ognjanović sa pred tromi rokmi dali do extrémne riskantného podujatia – rozhodli sa vydať jednu autoritatívnu zbierku kultového autora SF/hororovej literatúry H. P. Lovecrafta, ktorá bude obsahovať jeho najvyspelejšie literárne diela, taktiež poznámky o období a kontexte písania každej poviedky, obsiahlu biografiu, kritický prehľad autorovej kariéry, komentovanú bibliografiu, lexikón pojmov a dôležitých autorov, pohľad na všetky doterajšie srbské knižné a periodické vydania autorových diel v srbčine (Lovecraft do srbskej periodiky „zavítal” až koncom 80. rokov minulého storočia), ako aj prehliadku textov o Lovecraftovi domácich literárnych kritikov (Ranko Munitić, Dejan Ognjanović). Vyše 600 strán tlačených na lesklom papieri vo vydaní s pevným obalom (kniha má vyše 1 kg) obohatené nádhernými farebnými ilustráciami s tematikou mýtu o Cthulhu.
Howard Phillips Lovecraft (1890 – 1937) je najvýznamnejší a najdokonalejší autor hororovej prózy v 20. storočí. Práve tak, ako Edgar Allan Poe storočie predtým, aj Lovecraft strávil život ako anonymný spisovateľ v Spojených štátoch (Providence, Rhode Island). Ovplyvnený vedeckým pokrokom v oblastiach biológie, astronómie, fyziky, výskumom dejín a starodávnych relígií, vlastným a špecifickým archaickým štýlom písal tzv. kognitívny horor – prevažne pre pulp časopisy, akými boli Weird Tales a Astounding Stories, a celého života žil v chudobe. Skrze podvýživu ochorel na rakovinu a umrel neuznaný takmer ako mladý človek. Jeho prózu – prevažne poviedky – odhalili až o dve desaťročia po jeho smrti. Lovecraft vplýval na takých spisovateľov, ako sú Robert E. Howard, Robert Bloch, Clive Barker, Stephen King a Neil Gaiman, taktiež na režisérov Johna Carpentera, Stuarta Gordona a Guillerma Del Tora, komiksy Alana Moorea a Gordona Renniea, ako aj na maliara H. R. Gigera.
Lovecraftove poviedky sú špecifické preto, že je on jeden zo zakladateľov kozmického hororu, ktorého hlavné prvky sú antiantropocentrickosť, mizantropia, odcudzenosť od sveta, morálna ambivalentnosť, bezvýznamnosť, beznádejnosť, bezpomocnosť človeka v temnote bezbožného univerza, viscerálnosť (sústredenosť na telo a nie na rozum), pesimizmus voči rozumnosti a duševnému zdraviu človeka. Veľmi dôležitý v Lovecraftovej próze je aj mýtus o Cthulhu – ide o fiktívne univerzum, v ktorom dominujú pseudomytologické bytosti a človek je v ňom iba bezvýznamným telesom, ktoré len s pomocou tajomných vedomostí a záhadných dokumentov spoznáva skutočnú povahu okolitého sveta. Indiferentnosť a ambivalentnosť sú tiež dôležité prvky v Lovecraftovej tvorbe – dobro, zlo, mravnosť, pocity a všetky ostatné pojmy, ktoré tvoria základ človekovej existencie sú vo svete H. P. Lovecrafta tiež ničomné a v tej ohromnej tme bezbožného kozmu nemajú nijaký význam.
Mnohé poviedky v Nekronomikone sú pre nové generácie čitateľov už príliš dlho nezohnateľné (knihy a časopisy obsahujúce Lovecraftove diela sú často tlačené v obskúrne malých nákladoch a sú dávno vypredané), kým sa niektoré tu nachádzajú v novom preklade. Po prvýkrát v srbčine sa tu zjavuje až desať poviedok tohto autora – medzi nimi sú Dagon, Herbert Vest – Reanimator, S one strane (From Beyond), Muzika Erika Zana (The Music of Erich Zann), Boja izvan ovog svemira (The Colour out of Space) a Senka nad Insmutom (The Shadow over Innsmouth).
Redakciu knihy Nekronomikon mal na starosti srbský magister hororu Dejan Ognjanović. Vydavateľskou stranou práce sa zaoberal pionier srbskej SF-fantasy-hororovej prózy Boban Knežević, pokým bohaté ilustrácie mal na starosti Nikola Vitković. Ako svojráznou kuriozitou tohto naozaj kapitálneho vydania zostáva skutočnosť, že onedlho po vydaní knihy – ktorej úspech bol podnetom plánovať súborné vydanie poviedok E. A. Poea – redaktor a vydavateľ sa vážne pohádali a už dosť dlho sa nerozprávajú. Je to kliatba Nekronomikona? Ktovie…
(Vydavateľstvo Everest Media, 2008)
Janko TAKÁČ