Tuším, že si všetci pamätajú chvíle gratulovania k Novému roku, akoby to včera bolo. Chystanie darčekov pre najmilších, trávenie času s rodinou, mnoho objatí, spomienky z minulého desaťročia a chystanie pre nové. Na pandémiu si vtedy ešte nikto nepomyslel a vtedy všetci boli plní elánu na nový začiatok. Žiaľ, sú isté veci, na ktoré nemôžeme vplývať, a ocitli sme sa tu, kde sme. Predsa každá zlá situácia má aj svoju dobrú stranu, zo všetkého sa môže vytvoriť niečo dobré a kto chcel, aj počas pandémie mohol mať leto svojho života.
Relax s kamarátkami
Zvyčajne, keď nám na dvere klope letná sezóna, všetci začínajú plánovať, kam ísť a čo robiť. No málo je tých, ktorí plánujú cestovať po Srbsku. Tohto roku to bola najbezpečnejšia možnosť a mnohí práve pre aktuálnu situáciu nadobudli mnoho zážitkov a spoznali svoju krajinu trochu lepšie. Najpopulárnejšie turistické destinácie tohto roku boli Zlatibor, spolu s ním rieka Uvac, Golubac, Strieborné jazero. Na Zlatibore je asi najviac aktivít, preto sa mnohí vybrali práve tam. Mohli tam vidieť Zlatiborské jazero, Kráľovo námestie, Dino park, taktiež mohli navštíviť avantúra park, zip-line a okrem toho aj početné prírodné krásy. Je tam Stopićova jaskyňa, vodopád v Gostile, Ribničko jazero… Väčšina tých, ktorí sa vybrali na Zlatibor, navštívili aj rieku Uvac.
Samozrejme, medzi občanmi našej krajiny boli aj odvážnejší, ktorí sa vybrali do zahraničia k moru, ale možnosti predsa boli obmedzené.
Jeden z krásnych vodopádov v našej krajine
Ešte začiatkom minulého školského roka spolu s kamarátkami sme uvažovali, že tieto najdlhšie prázdniny pred odchodom na fakultu využijeme na to, aby sme niekam odcestovali. Vtedy nám v hlave boli nejaké trochu exotickejšie destinácie, nerozmýšľali sme o cestovaní v Srbsku, ale keď nastala nová situácia, rozhodli sme sa, že zostaneme v hraniciach nášho štátu a necháme sa prekvapiť. Náhodou sme na internete našli ponuku o istom komplexe 9 km od Guče, ako v ponuke napísali, v srdci Dragačeva, a naše hľadanie bolo ukončené. Začiatkom augusta sme tam odišli a strávili sme krásnych niekoľko dní. Dni sme trávili pri bazéne v okolí krásnej prírody a užívali sme si v dobrotách srbskej domácej kuchyne. V ponuke sme mali aj terén na rôzne športy a boli tam aj chodníky na prechádzku v prírode. Večer sme pozerali rôzne filmy (odporúčam vám starý, ale skvelý film Hriešny tanec). A mali sme aj to šťastie, že práve keď sme tam boli, mohli sme pozerať meteorický dážď. Ležali sme vonku pri bazéne a pozerali meteory. Spočítali sme až 54 padajúcich hviezd, čiže meteorov. Nazdávame sa, že sa nám niektoré želania aj splnia. Na vírus sme tam takmer zabudli a užili sme si krásny čas ďaleko od mestského ruchu. Vďaka tomuto dobrodružstvu sme sa rozhodli, že určite začneme viac cestovať po Srbsku.
S kolegyňou v továrni na zmrzlinu
Okrem relaxovania a cestovania mnohí sa rozhodli, že leto využijú aj na to, aby robili a trochu si zarobili. Už začiatkom leta sme s kamarátkou začali pátrať po nejakej pracovnej ponuke. Zo začiatku sa nám zdalo, že nás nikto nezamestná, a už sme začali strácať nádej, no predsa sme mali šťastie. Odišli sme na výcvikový kurz a začali sme robiť v továrni na zmrzliny. Nebolo to ľahké, keď sme robili prvú zmenu, museli sme stávať pred piatou hodinou, a keď sme robili tretiu zmenu, mohli sme ísť spať až o siedmej hodine ráno. Našou úlohou bolo balenie zmrzlín, zdalo sa nám to byť ľahké, no keď sme uvideli, že každý deň osem hodín musíme robiť to isté, pochopili sme, prečo sa mnohí rýchlo vzdajú tejto práce. Okrem toho, že je samotná robota namáhavá, bolo to ešte ťažšie v dôsledku známej situácie. Počas celého pracovného času sme museli nosiť rúško, vezír, čiapku, rukavice a helmu, ruky sme si taktiež museli stále umývať a dezinfikovať. Robili sme tam asi mesiac a môžem povedať, že to bol jeden z najťažších mesiacov v mojom živote. Predsa som získala novú skúsenosť a dostala motiváciu, aby som sa na fakulte čím viac usilovala, keďže som zistila, čo by som vôbec nechcela robiť.
Predsa leto mnohí pekne využili, aj ak nikde necestovali, ani nerobili. Dni trávili v rodnom meste s kamarátmi a spoznávali nových. Najviac času všetci trávili vonku a zabávali sa rôznymi hrami. Park a námestie sa asi stali strediskom sociálneho života a tam sme vždy mohli stretnúť aspoň niekoho, koho poznáme.
Ak nám toto leto aj nevyšlo presne tak ako sme na začiatku plánovali, myslím si, že niektorým predsa bolo jedno z najlepších, mne určite bolo. Musíme si zapamätať, že vždy existuje dôvod na šťastie, iba ho treba nájsť a nikdy sa netreba vzdávať, aj keď je na ceste mnoho prekážok. Tohto roku prekážka nám bol vírus, ale nikdy nevieme, prečo je niečo dobré, a aj napriek tomu treba využiť každý deň, koľko len môžeme.
Monika Babíková