Nový Sad, Spens, 17. december 2010
Koncertná sieň strediska Spens a tisíc ľudí vôkol mňa. Všetci čakáme na to isté, na čo sme sa chystali dva mesiace. Čakáme na hudbu, spev a pozitívnu energiu, lebo sme si istí, že ju táto skupina určite prinesie. V momente, keď svetlá v koncertnej sieni zhasli, všetci prítomní pozreli na javisko. Prvý takt piesne stačil, aby obecenstvo zatíchlo. Všetci akoby boli očarovaní, iba stáli v mieste, pozerali na javisko a Akiho Rahimovského, s ktorým sme o zopár minút všetci spolu spievali a tancovali.
Presne také ovzdušie bolo 17. decembra 2010 na koncerte skupiny Parni valjak, ktorá po dlhšom čase zase navštívila Nový Sad. Celá skupina nás ešte raz presvedčila o tom, že je skutočne úžasná. Piesne sa striedali a úsmev na tvári bolo vidieť na každom človeku. Nezabudnuteľné hity Uhvati ritam, Zastave, Jesen u meni, Kad me dotakne, Dođi, Sve još miriše na nju – sú iba niektoré z názvov piesní, ktoré skupina hrala. Aki spieval tri hodiny, hlas mu po celý čas znel fantasticky a vlastne celá skupina hrala na výbornú. Nečakala som, že aj po 35 rokoch pôsobenia skupina môže byť tak perfektne zohraná. Bola som príjemne prekvapená tým, že je také niečo predsa možné. Keď som sa pozrela vôkol seba, nevidela som ani jedného človeka, ktorý sedel. To ani nebolo možné. Hudba proste nútila do tanca, a telo sa vám aj bez vašej vôle pohybovalo.
Skupina fakt zdôvodnila počet svojich fanúšikov a prekvapila všetkých, ktorí neverili, že aj po 35 rokoch ešte stále môže spievať a hrať tak, ako to robila, keď jej členovia boli mladí. Členovia skupiny Parni valjak dokázali, že im nechýba energia, ešte stále sú najlepší a podľa mňa takí aj zostanú.
Teodora ILIĆOVÁ