Ešte v období, keď sa začali objavovať prvé osobné počítače, ľudia prišli na nápad spojiť viaceré počítače a vytvoriť nejakú sieť, ktorá by mala spoločné priestory na ukladanie údajov, a používatelia by sa navzájom mohli vidieť a medzi sebou komunikovať. Existuje viacero druhov počítačových sietí, z ktorých najznámejšie sú lokálne siete (Local Area Network) a internet („sieť všetkých sietí“).
V tomto článku sa zameriame na tie lokálne. Aby mohli fungovať, každý počítač musí mať sieťovú kartu. Počítače pospájame káblami, ktoré sa pripájajú na špeciálny konektor (nachádzajúci sa na sieťovej karte). Tu však nastáva problém, že ak chceme pripojiť viac ako dva počítače, potrebovali by sme viacero sieťových kariet. Tento problém sa vyrieši zariadením nazvaným prepínač (switch), ktoré obsahuje viaceré konektory pre sieťové káble a umožňuje komunikáciu medzi všetkými pripojenými počítačmi. Okrem switchu poznáme aj zariadenia ako napríklad smerovač (router), ktorý slúži na umožnenie komunikácie medzi viacerými sieťami.
Aby sieť mohla fungovať, každý počítač v nej musí mať nejakú identitu. Na toto sa používa IP adresa, čo je vlastne adresa každého počítača pripojeného do siete, zapísaná vo formáte aaa.bbb.ccc.ddd. Keď počítače v sieti komunikujú, na identifikáciu sa používa práve táto adresa. Okrem nej každá sieťová karta v každom počítači má svoju fyzickú, MAC adresu, ktorá je pevne zadaná (na rozdiel od IP adresy).
Ako sme už uviedli, prvé siete vznikli ešte v 70. a 80. rokoch, ale rozšírili sa iba v 90. rokoch, najviac vďaka rastúcej potrebe spoločností usporiadať svoje počítače, spojiť ich do celkov a zľahčiť pracovníkom prístup k údajom.
Poznáme dva druhy lokálnych sietí – P2P (peer to peer) a klient-server. Klient-server siete sa zvyčajne používajú vo veľkých firmách, kde sú väčšinou na serveri uložené všetky údaje a ešte aj ich kópie, a používatelia (klienti) iba čerpajú to, čo potrebujú. Toto sú najčastejšie siete obsahujúce 20 a viac používateľov, ale toto číslo v niektorých prípadoch môže byť až niekoľko tisíc. P2P siete zase neobsahujú žiadny centrálny, hlavný počítač, všetky počítače v nich sú rovnoprávne. Toto má tú nevýhodu, že sa na sieti nenachádzajú žiadne záložné kópie, a výhodou je zase nižšia cena, lebo nie je potreba kupovať drahé servery. P2P siete sú najčastejšie domáce alebo firemné siete obsahujúce iba niekoľko počítačov (zriedkavo viac ako 10).
Všetky súčasné operačné systémy podporujú lokálne siete, hoci sa niekedy môžu objaviť problémy – v prípade, že sa v rovnakej sieti nachádzajú počítače s rôznymi operačnými systémami (napríklad Windows a Linux). Za nami sú však časy, keď boli problémy napríklad s rôznymi verziami OS Windows na rovnakej sieti. Toto bolo spôsobené iba tým, že staršie verzie Windows (95, 98, ME) neumožňovali prihlásenie používateľov rovnakým spôsobom ako tie novšie, založené na inom jadre (Windows 2000, XP, Vista, 7).
V dnešnej dobe popularita lokálnych počítačových sietí rastie. Pred dvadsiatimi rokmi si takúto sieť mohli dovoliť iba veľké firmy, pričom sieť bola často taká, že viac nefungovala ako fungovala, kým dnes už takmer každý, kto má viac ako dva počítače, môže založiť svoju sieť, stačí iba kúpiť switch alebo router za relatívne nízku cenu, pripojiť počítače a už to funguje.
Práve vznik lokálnych sietí umožnil internetu, aby sa stal tým, čo dnes predstavuje a aby bol „sieťou všetkých sietí“.
Filip FILIP