Mobilné telefóny sú prirodzení nástupcovia stabilných telefónov. Sú však oveľa praktickejšie a užitočnejšie, lebo nimi možno telefonovať takmer zovšadiaľ. Vďaka im dnes môžeme mať prístup k internetu takmer všade, kde sa nachádzame.
Rozvoj tohto druhu telefónov sa začal v šesťdesiatych rokoch 20. storočia tým spôsobom, že sa veľké „automatické“ telefóny začali vbudovať do áut. Potom sa niekto spamätal, že by ich bolo možné používať aj mimo áut, a tak v osemdesiatych rokoch vznikol predchodca dnešných mobilných telefónov. Tieto boli veľmi veľké a ťažké v porovnaní s dnešnými a používať ich bolo možné iba na telefonovanie. Prvá komerčná sieť pre mobilné telefóny vznikla roku 1979 v Japonsku, a počas 80. rokov sa rozšírila do Európy vo forme Nordic Mobile Telefony (NMT). Roku 1991 začala s prácou technológia mobilných sietí GSM, ktorá je známa podľa toho, že umožnila také veci, ako sú SMS odkazy a označila začiatok ostrej konkurencie medzi telekomunikačnými spoločnosťami. V USA a v Ázii paralalelne s GSM vznikla technológia CDMA, ktorá je nekompatibilná s GSM, a preto telefóny z USA spočiatku neboli kompatibilné s európskymi. Takto vlastne vznikli označenia Dual-Band, Quad-Band a podobné, ktoré označovali, že telefón môže pracovať na viacerých typoch sietí. CDMA a GSM sa spolu označujú ako 2G. Jestvuje aj 2.5G generácia, čo je vlastne GSM s podporou pre spojenie na internet prostredníctvom GPRS a EDGE štandardov. Aktuálna je technológia 3G, ktorá umožnila videorozhovory a rýchlejší internet než 2.5G, ako aj ďalšia nadstavba 3.5G, ktorá umožňuje bleskovo rýchle spojenie na internet, porovnateľné s domácimi rýchlymi spojeniami.
Ako sme už spomenuli, prvé mobilné telefóny boli veľmi veľké. Odvtedy sa však neustále zmenšujú, hoci v súčasnosti tento trend začal zanikať. Prvé modely mali čierno-bielu malú obrazovku, na ktorú sa vmestilo niekoľko riadkov textu, veľkú tvrdú klávesnicu a záväzne aj anténu, ktorá slúžila na prijímanie signálu. Potom sa od polovice 90. rokov prešlo na väčšie obrazovky a menšie klávesnice, a zjavili sa prvé SMS odkazy a hry pre telefóny. Rozvoj pokračoval a už začiatkom 2000. roku vznikli prvé telefóny s farebnou obrazovkou, kamerou a podporou pre multimediálne odkazy (MMS), čo umožnilo zasielať obrázky urobené vbudovanou kamerou. Táto technológia však veľmi nezažila v dôsledku relatívne vysokej ceny a dnes je už takmer zvyšná pre praktickejšie technológie zasielania súborov (InfraRed a Bluetooth v prípade malých vzdialeností telefónov od seba, alebo internet v prípade väčších vzdialeností). V tých časoch sa zjavili aj „inteligentné telefóny“ (smartphone), ktoré sa od ostatných rozlišujú tým, že na ne možno nainštalovať rôzne programy podobne ako na obyčajný počítač. Dnes do tejto kategórie patria takmer všetky telefóny vyššej triedy. S príchodom 3G sieťovej technológie „nastúpili” aj telefóny s možnosťou videorozhovorov (majú aj druhú kameru), čo však tiež veľmi nezažilo, za čo je vinný Skype a iné programy toho typu. Najnovší trend sú telefóny s obrazovkou citlivou na dotyk (touchscreen), ktoré sa stali populárnymi po roku 2007, keď vznikol Apple iPhone. Tieto zastavili trend malých telefónov, lebo celkom utrhli fyzickú klávesnicu a obrazovka je väčšia ako hocikedy predtým, takže teraz výrobcovia súťažia, kto spraví touchscreen telefóny s najväčšou obrazovkou. Dnes už dokonca môže byť problém rozlišovať veľký touchscreen telefón a malý tablet počítač (spravidla je jediný rozdiel v ich operačných systémoch – tablety používajú rovnaký OS ako osobné počítače, pokým telefóny nie). Touchscreen telefóny sú v zmysle prenášateľnosti krok späť vzhľadom na obyčajné mobilné telefóny, najviac pre fyzickú veľkosť a krátke trvanie baterky (obyčajný telefón vydrží 2 až 4 dni, pokým ten s touchscreen obrazovkou asi 1 deň).
Aj napriek veľkej popularite telefónov s dotykovou obrazovkou, obyčajné telefóny sú ešte stále vo väčšine vďaka nižšej cene a väčšej praktickosti – v nasledujúcich rokoch nás čaká zaujímavý súboj medzi týmito dvomi typmi telefónov.
(november 2010)
Filip FILIP