Na sviatočné obdobie sme prakticky už zabudli, pretože sa aj rok 2019 už naplno rozbehol. Tempo života nás totiž núti byť neustále v režime stand-by, mnoho času na uvoľnenie nemáme.
Dejiny v podstate tvaruje smelý a odvážny človek, jednotlivec. Človek, ktorý má víziu a netrápi ho iba malá mzda, vlastné záujmy, človek, ktorý sa rozhodne ísť po nešliapaných chodníčkoch, tam, kde ešte nikto nechodil. Takí ľudia človečenstvo posúvajú dopredu – vízia a vytrvalosť jednotlivca – veď Kolumbus sa na cestu na západ vydal s iba troma loďami a ihneď na štarte bol od ľudí odsúdený. A on mal úspech!
V tom, že ľudia majú vzory, nie je nič zlé. Samozrejme, ak sa vzory vyznačujú pozitívnymi hodnotami, úspechmi a výkonmi. Z druhej strany, ak ide o pop kultúru, kriminál, negatívne vzorce správania sa, alkoholizmus, starlety a podobné, bolo by sa treba poškrabať za uchom a položiť si otázku, kam vlastne smerujeme.
Príkladom mladého, ale smelého a odvážneho človeka, ktorý vystúpil do neznáma a smeruje podľa vlastných afinít, je aj študentka Sabína Kukučková z Lugu. Je študentkou na Fakulte medzinárodných vzťahov a svetovej histórie, odbor medzinárodné vzťahy na Univerzite Lobachevsky v ruskom meste Nižný Novgorod.
Nedávno krátku prestávku medzi dvomi semestrami využila na to, aby prišla domov a sviatky strávila so svojimi najbližšími. Tak aj príbeh otvorila…
– Skončila som Strednú zdravotnícku školu v Novom Sade a teraz študujem v Rusku. Počas strednej školy som si predsa uvedomila, že medicína nie je tým, čo ma ozaj zaujíma a čím by som sa chcela zaoberať. Uvažovala som o zápise na Právnickú fakultu v Novom Sade, ale som sa vo štvrtej triede seriózne začala zaoberať tým, že by som chcela odísť na štúdium do zahraničia.
Prečo si začala uvažovať o odchode a prečo si si zvolila práve štúdium v Rusku?
– Počula som, že sa študentom ponúka možnosť študovať v Rusku a začala som v tom smere rozmýšľať. O tejto možnosti ma informovala profesorka ruského jazyka v strednej škole. Musím však uznať, že som dlho mala želanie žiť a študovať v Rusku, a keď mi profesorka povedala o takej možnosti, dlho som neváhala, pretože sa mi ponúkla príležitosť, aby sa mi želanie splnilo.
Aké podmienky si musela splniť? Sú osobitné požiadavky na zápis na ruskú univerzitu?
– Podmienky sú v celom Rusku rovnaké a také isté pre domácich a zahraničných študentov. Potrebné je byť výborným žiakom, nevyhnutný je zdravotný kartón, žiadajú tiež diplomy zo súťaží. Slovom – potrebné je byť úspešným. Samozrejme, všetky potrebné dokumenty, ktoré som spomenula, je potrebné oficiálne preložiť do ruštiny a zaslať ich na univerzitu, na ktorú sa plánujete zapísať. Ruštinu som už mala na uspokojujúcej úrovni, takže som nemala problém v komunikácii. Potrebné je zdôrazniť, že obdobie zápisu a celého toho procesu bolo pre mňa príliš stresové a trvalo to dlho. Samozrejme, že sa udiali aj chyby, a potom som jednotlivé dokumenty do Ruska musela opätovne zasielať – zhruba to trvalo asi dva mesiace. Keď už všetko bolo v poriadku, musela som čakať aj na ich odpoveď, čo tiež bolo príliš napínavé.
Ako na tvoje rozhodnutie reagovali členovia tvojej rodiny, priatelia, príbuzní? Predsa si odchádzala do Ruska a nie do susedného mesta. A prečo práve Nižný Novgorod?
– Najprv reagovali, hm… čudne! J Pýtali sa ma, prečo práve Rusko, či chcem iba skúsiť, či ma prijmú na fakultu, alebo si na to seriózne nárokujem. Ja som bola presvedčená, že chcem do Ruska ísť. Pre ostatných to bolo niečo strašné. Najprv som si myslela, že sa zapíšem na fakultu v Moskve. Konzultovala som s rodičmi, sama som o tom uvažovala, a predsa som prišla k záveru, že Moskva by nebola najsprávnejším výberom. Je to ohromné mesto, tam by som bola sama, a preto som upustila. Potom som si zvolila Nižný Novgorod a spomenutú Fakultu medzinárodných vzťahov a svetovej histórie.
Ako je koncipované štúdium v Rusku? Aké je mesto, v ktorom študuješ?
– Známky sú 2, 3, 4 a 5 s tým, že dvojka je nedostatočná. Sú iba dve skúšobné obdobia – zimné v januári a letné v júni. Ostatné je viac-menej podobné. Nižný Novgorod je veľké mesto, asi ako Belehrad, a je piate najväčšie mesto v Rusku. Okrem univerzity, na ktorej študujem, sú v meste ďalšie dve univerzity, na ktorých študuje asi 250-tisíc študentov. Nachádza sa na ústí riek Oky a Volgy a spomenúť treba aj to, že podobne, ako v Moskve, aj v Nižnom Novgorode majú Kremeľ. Na Univerzite Lobachevsky je dvadsať študentov zo Srbska, čo je príliš veľký počet. Všeobecne je mnoho zahraničných študentov. Napríklad v internáte, v ktorom bývam, je 450 študentov a všetci sme zo zahraničia.
Aké sú podmienky v internáte? Máte aj štipendium?
– V internáte je celkom dobre. Bývam s dvomi spolubývajúcimi zo Srbska. V internáte nemáme zabezpečené stravovanie, takže si sami musíme variť. Keďže som v prvom semestri skladala iba ruský jazyk, mala som aj voľný čas zoznámiť sa s mestom. Máme štipendium, ktoré dáva štát, ale sú tie sumy veľmi nízke a nepostačujúce, takže väčšinu trov na starosti majú moji rodičia. Už na druhom ročníku, ak je študent úspešný a má dobré známky, existuje možnosť získať serióznejšie štipendium.
Miroslav Gašpar
Celý rozhovor so Sabínou si môžete prečítať vo februárovom čísle Vzletu.