„Nemusíte byť čudák, ani horolezec, ani atlét, aby ste si mohli užiť treking na Himalájach. Každý, kto má pár silných nôh a túži po nezabudnuteľnom zážitku v exotických oblastiach, určite sa bude výborne baviť počas trekingu v horských priestranstvách Nepálu,” píšu na oficiálnej webovej stránke krajiny Nepál, kde sa prezentuje treking, čiže prechádzka po vrcholoch Himalájí. Možno sa to tak ani nezdá, ale práve tento citát láka turistov do tejto časti sveta. Nepál patrí medzi najchudobnejšie krajiny, no vďaka tým „čudákom, horolezcom, atlétom a ostatným”, ktorí sa tam prechádzajú, môže sa pochváliť celkom uspokojujúcim zárobkom aspoň z turistiky.
Ak sa sem teda vyberiete, vôbec nemusíte byť v najlepšej kondícii, v akej ste v živote ešte neboli, nemusíte byť vycvičení na profesionála, nemusíte mať žiadne špeciálne schopnosti. Môžete byť študentom priemernej fyzickej aktivity, muzikantom, ktorý je už ustatý z nočných koncertov, biznismenom, ktorý je vždy zaneprázdnený a zaťažený každodenným stresom, obvyklým človekom žijúcim tým najobyčajnejším životom, môžete byť chudí alebo tuční… je to jedno!
A takí, akí ste, keď sa ponoríte do tohto zážitku, budete jedným z 25- až 30-tisíc účastníkov, ktorí každoročne prídu na prechádzku po Himalájach zo všetkých krajov sveta, aby boli aspoň nakrátko prítomní v mytologicky nazvanom meste – v „dome bohov”, v ktorom dožijú tú mystickú individuálnu zmenu, o ktorej mnohí hovoria. Pohľad z Himalájov je vlastne pohľad do seba. A nikto sa nemôže vrátiť späť nezmenený. Presne o to ide – každý, kto sa vracia z týchto vrchov, má v sebe iný obsah a nový náhľad na svoj život prifarbený silnými pocitmi.
Treking na Himalájach v posledných rokoch vzbudil aj záujem občanov našej krajiny. Sú to predovšetkým príslušníci strednej triedy, ktorí už vedia, že na odchod na Himaláje, okrem zdravia a dobrej vôle, potrebujú okolo 2 500 eur. Do ceny započítali aj niekoľko prechádzok po Fruškej hore ako malý úvod do niečoho oveľa väčšieho. Organizácia Extreme Summit Team a vodca vám zabezpečujú úplnú istotu počas cesty lietadlom na relácii Belehrad – Katmandu – Belehrad, a k tomu aj let na letisko Lukle, kde sa už začína dvojtýždňové dobrodružstvo šplhania. Tam na vás čakajú zásoby stravy a nápojov, ako i pomocných potrieb na šplhanie. Mnoho vecí a ochranných prostriedkov by vám tam bolo zbytočné nosiť, pretože na nadmorskej výške 4- až 5-tisíc metrov nejestvuje žiadna vegetácia, žiadne zvieratá a žiadne baktérie. Iba sila vôle a úsilie! S niektorými, ktorí to už poznajú, som sa pri jednej príležitosti rozprávala a ich zážitky som prežila ako vlastné.
Pavle Ferarinov z Nového Sadu je napríklad 70-ročný muž (áno, muž, lebo na starca sa vôbec nepodobá), ktorý Himaláje navštívil už sedemkrát. Svoje sedemdesiate narodeniny oslávil na Akonagve, dedinke na úpätí prekrásnych vrcholov. Hovorí takto:
„Na treking chodievame dvakrát ročne, navštevujeme oblasť Solo Khumbu, ktorá doslovne žije z finančných príjmov zabezpečených z turistiky. Skupiny spravidla pozostávajú z 10 alebo 15 ľudí. Zúčastňujú sa aj chlapci a dievčence vo veku 19 rokov, no sú tam aj takýto starší ľudia, ako som ja. Zaradili ma do skupiny najskúsenejších vodcov po Himalájach z našej krajiny. Som psychicky stabilný a sugestívny. Je to prepotrebná podmienka pre začiatočníkov a veľmi dôležitá je aj rýchlosť reagovania, lebo hora nemá rada váhanie, lež rozhodnosť!
Záujemcovia, ktorí sem prídu, najprv zavítajú do hlavného mesta Nepálu, kde nakupujú všetko, čo potrebujú, prechádzajú sa a navštevujú sväté mesto Katmandu. Stretnutie s týmto kontradiktórnym mestom je vzrušujúce. Je plné kontrastov, ako aj celá krajina, prepletajú sa v ňom chudoba, silný vplyv relígie, ale aj mystiky, nejakej zvláštnej duchovnosti a umenia, ale aj agresívnej politiky. Po návšteve Katmandu trekeri letia na letisko Lukle, ktoré je jedným z najnebezpečnejších na svete, pretože sa nachádza na samej priepasti na výške 2 800 metrov. Ak si predstavíte scénu z kresleného filmu, v ktorej lietadlo zastáva presne na hranici priepasti – tak to je tam tak skutočne. A tam sa začína treking, prechádzka za pomoci trekerskej palice po nestabilných cestičkách, pomaly a opatrne. Vždy pod dozorným okom skúseného vodcu, prispôsobená zmenám výšok, ktoré môžu dramaticky pôsobiť na organizmus človeka. Okrem spolupráce s vodcom a dobrej vôle, na začiatku trekingu sa stretnete so šerpmi – sú to pripravení jednotlivci lokálnej etnickej skupiny, ktorí sa šplhajú spolu s vami a vedú vás na bezpečné miesta, lebo cesty poznajú najlepšie. Uhostia vás v chate vystavanej z kameňa, kde sa budete zdržiavať počas aklimatizácie na rôznych nadmorských výškach počas prispôsobovania sa. Jedno z najkrajších skúseností je kamarátenie so šerpmi, neuveriteľne múdrymi a vždy priateľsky naladenými ľuďmi.“
Nepál má 36 rozličných etnických skupín a podľa štatistiky šerpovia tvoria necelé jedno percento. To, čo je zaujímavé, je ich „remeslo“, sú totiž dobrými vodcami a kvôli početným alpinistickým expedíciám a trekingovým prechádzkam sú známi v celom svete. Šerpovia sú ľudia, s ktorými tu počas expedície spolunažívate a ktorí vás fascinujú svojou múdrosťou. Sú predsa kuriozitou tohto podnebia.
Gitarista rockovej skupiny Goran Antović bol už dvakrát na himalájskych vrchoch na výške 5 500 metrov. O tamojších skúsenostiach hovorí: „Prvýkrát, keď som bol tam, ťažko som si zvykol na to, že mi mobil nezvoní, pričom som to neustále očakával. Potom som si pomaly začal uvedomovať, že nejestvuje nikto, kvôli komu musím byť ustarostený a že nejestvuje žiadny záväzok a stresujúca zodpovednosť. Uhol perspektívy sa mení priam nepozorovateľne a konečne si uvedomuješ svoje city a svoju bytosť. Prejavuje sa tvoja vnútorná sila, začínaš analyzovať svoje postoje a svoju osobnosť a čo je najdôležitejšie – hovoríš o tom aj s inými!”
Marko Nikolić sa roku 2003 vyšplhal na Mont Blanc a spustil sa snowboardom bezpečne dolu. Dosiahol tak nacionálny rekord, a hovorí, že treking mal veľký vplyv na jeho život. Verí, že sa stal iným človekom, ktorý vie donášať správne rozhodnutia v živote a ktorý sa vhĺbavejšie správa k dôležitým veciam. Poukázal ešte aj na to, ako Himaláje zmenili jeho život: „Zdá sa mi, že keby som odrazu všetko stratil, poľahky by som mohol začať život znovu, od nuly.“
Všetci účastníci himalájskeho trekingu sa zhodujú v tom, že najdôležitejšie je úplne dôverovať vodcovi a byť poslušný. Konštantné šplhanie totiž vytvára vážne zmeny v organizme, a ak sa upozornenia vodcu ignorujú, možné sú vážne poruchy zdravia, akými sú dezorientácia, bolesť hlavy, nestabilná chôdza, dehydratácia, nervóza, agresivita… Odporúča sa piť až 4 litre vody denne, lebo tempo šplhania musí byť pomalé a – ako hovoria tamojší skúsení vodci – pot je luxus a drahocenná tekutina sa nesmie tratiť! Šerpovia sa starajú o stravu, nie je bohatá, ale prepotrebná. Podávajú ju s ryžou a so zeleninou alebo s ovsenou kašou poliatou medom, ako nápoj pripravia čaj, ktorý je veľmi silný a pije sa pomaly.
Zostup z vrchola je ľahší a rýchlejší a telo je obnovené novou a neznámou energiou. Riziko, na ktoré musíte byť pripravení na tejto ceste, je nevynechateľné. Môže prísť k rôznym nepríjemným situáciám, ako je nedostatok kyslíka, ale je to obvyklé. A vodcovia sú vždy pripravení pohotovo reagovať, takže každému vyjdú v ústrety. Všetci najprv prejdú niekoľkými ťažkými lekciami, ku ktorým teda patrí aj stretnutie s vlastnou podstatou.
A čo sa stáva, keď sa ocitneš na nadmorskej výške 5 000 metrov? Keď sa tam vyšplháš a stojíš na vrchu, keď okolo teba niet ničoho, iba hlava v oblakoch – doslova, okolo teba sú iba kamene, piesok a sneh, ktorý sa netopí… O čom človek vtedy rozmýšľa? Vtedy nemyslí na nič. Iba sa pozerá a počúva. To, kde bol, si uvedomí až potom, keď sa vráti späť do údolia.
Iveta MAĎAROVÁ