Ubehli dva roky od tvrdého albumu Absolute Dissent a Killing Joke sa navrátili s novou platňou MMXII. Na rozdiel od mnohých ich vrstovníkov, Killing Joke sú znovu a aj naďalej Jaz Coleman (spev, syntezátor), Kevin „Geordie“ Walker (gitara), Martin „Youth“ Glover (basgitara a syntetizátor) a Paul Ferguson (bubny).
Aj keď nám prvý singel – pieseň In Cythera – prezentuje skupinu v synthpop nálade, akú pestovali v polovici osemdesiatych, album predsa vcelku predstavuje ten známy crossover pomedzi industrial, punk a metal. Vydanie MMXII otvára ekologická Pole Shift, ktorá sa zaoberá rýchlymi a takmer okamžitými zmenami, ktoré prebiehajú na našej planéte. Fema Camp hovorí o ilegálnej štátnej internácii a protiprávnom uväznení ľudí (It’s a time of unrest and your rights are suspended). Rapture sa zaoberá vytrhnutím z materialistického sveta a túžbe po duchovnom a významnom. Colony Collapse opisuje strach od budúcnosti, v ktorej panuje „posthumánna“ technológia. Corporate Elect sa zaoberá novým svetovým poriadkom ako svetom, v ktorom vládnu „ADD generácia“ a nemorálni psychopati. Primobile predstavuje súhrn ideí a emόcií, ktoré charakterizujú prácu tejto skupiny (Holy is the laughter that overcomes all our fears). Album zatvárajú energické piesne Glitch a Trance a na sám záver aj mierna a emocionálna pieseň On All Hallow’s Eve (At last the dark years of grieving come to an end. Old oaths and habits. Invoking lovers and friends. The graveyards forgotten. The churches are empty now).
Ako introspektívna a dojímavá platňa s výnimočne obrazotvornou lyrickosťou, MMXII predstavuje zároveň hudobne ostrý, poburujúci a energický album, ktorý dokazuje, že Killing Joke sú aj vo svojej štvrtej dekáde vo výbornej kreatívnej forme.
(Vydavateľstvo Spinefarm Records, 2012)
Janko TAKÁČ