Keď sa pred asi dvadsiatimi rokmi zjavila na alt-rock scéne, so smelosťou spievajúc o veciach, o ktorých sa väčšina žien (ale aj mužov) dovtedy obávala pomyslieť si, že ich niekde možno počuť alebo vysloviť, Polly Jean Harvey hneď získala pozoruhodné miesto vo verejnosti, hýbajúc sa po tenkej niti feminizmu. Vzrušujúce piesne so slobodnými veršami (ako napr. Don’t leave my dry; I’m just working for the man; I’ll tie your legs, keep you against my chest, oh you’re not rid of me; You snake, you crawled between my legs, said want it all, it’s yours you bet alebo Oh my lover don’t you know it’s alright, you can love her you can love me at the same time) a elektrickou blues gitarou, na ktorej hrala tá istá Polly Jean, mali ťarchu bomby, ktorá nenechala ľahostajných ani tých najpasívnejších poslucháčov. Jej fotografie sa dostávali na titulné strany (nie iba) hudobných časopisov a o nej sa hovorilo v rôznych spoločenských kruhoch, tak vedeckých, ako aj tínedžerských.
Dnes, po desiatich realizovaných albumoch, PJ Harvey sa prvýkrát venovala politickým témam. Sú teórie, podľa ktorých jednotlivec dospieva iba vtedy, keď dosiahne vlastné politické povedomie, čiže svoj zoon politicon. V tejto dospelosti sa ocitla aj britská autorka, ktorá hovorí, že ju z morálneho hľadiska stále trápili veci, ktoré sa dejú vo svete, ibaže nikdy nenašla spôsob, ako sa o nich umelecky vyjadriť. Zaoberať sa veľkými témami, ako sú vojny v Afganistane a v Iraku alebo svetové vojny, permanentné konflikty medzi ľuďmi a vzťah ľudstva voči prírode, a zmieniť sa o nich objektívne alebo kriticky, znamená byť veľkým spisovateľom, básnikom alebo filozofom. Album Let England Shake sa začína rovnomennou piesňou a veršami The West’s asleep / Let England Shake, a takmer v každej piesni autorka spomína Anglicko alebo Ameriku, kde v súčasnosti žije. Hoci je pôvodne Angličankou, Harvey vyhlásila, že ako umelkyňa nechce, aby ju ľudia v prvom rade pozorovali ako príslušníčku určitej národnosti: „Spievam univerzálne piesne, ktoré všetci na svete môžu pochopiť, keďže všetci rovnakým spôsobom cítime lásku, utrpenie, nenávisť. Tiež som chcela poukázať na slová niektorých politikov, ktoré skutočne nemajú zmysel, keď sa do nich iba trochu pozornejšie započúvate.”
Album Let England Shake obsahuje dvanásť politicky angažovaných piesní a na rozdiel od mužsko-ženských vzťahov a intímnych spovedí, čo bolo ústrednými témami jej predchádzajúcich platní, tentoraz možno počuť hovorcu, ktorý poetickým spôsobom syntetizuje veľké prevraty vo svete, na ktoré treba poukázať práve umením, aby sa dostala široká ozvena. Zaujímavé je, že tento album vychádza práve v Medzinárodný deň žien, na ktorých ťažké položenie (najmä v menej rozvinutých štátoch) PJ Harvey tiež upúta pozornosť. Často totiž spieva aj v mužskom rode. Okrem samej autorky (ktorá po prvýkrát do svojej hudby zapojila neobvyklé hudobné nástroje, ako sú autoharp alebo citara) na novom albume, ktorý je nahratý v stredovekovom kostole, tiež pracovali Flood, John Parish a Mick Harvey (z chýrečnej skupiny Nick Cave and the Bad Seeds). Neváhajte, zaobstarajte si tento energický album speváčky, ktorá sa nikdy neopakuje.
(Vydavateľstvo Vagrant / Island Def Jam, 2011)
Vladimír LENHART