Napriek tomu, že je ešte pomerne mladý, srbský básnik a novinár Milan B. Popović (1976) už prišiel po svoju piatu zbierku básní. V súlade s dnešným časom, keď sa veľmi málo číta a sleduje poézia, Popović sa rozhodol svoju novú tvorbu zase uverejniť vo forme dvojitého hudobného albumu pod názvom Milan B. Popović & Hronično neumorni (po prvýkrát to urobil roku 2010 s vydaním Vreme brutalnih dobronamernika). Na Popovićove verše hudbu tentoraz nahralo až 32 viac alebo menej známych skupín zo všetkých krajín bývalej Juhoslávie.
Album otvárajú srbské reggae legendy Del Arno Bend s miernou a uvoľnenou piesňou Misli, čím sa napovedá, že tu bude dosť skvelého reggae – na vydaní sú napr. zastúpení aj The Socks, Hornsman Coyote, Elly Rasta Girl, Čaras a Subjektivni sud. Segment reggae je vlastne na tomto vydaní najlepší a v ňom niet slabého miesta. Dosť silná je tiež hip-hopová oblasť vydania, lebo svoju hudbu predstavili autori, ako čo sú Sky Wikluh, Vudu Popaj, Coa, Cantwait, Kruks, M.A.X., Solow a Flip Flop. Avšak za podpriemernú časť tohto vydania možno označiť rockový segment, v ktorom sa predstavujú skupiny a autori, ako čo sú Branko Radaković, Miroslav Dukić (Tako), Zoran Marinković-Bjesomar (Bjesovi), Autogeni trening, Nikola Čuturilo, Monera, Seljačka buna, Hashish Club, Alek, Branislav Lazić, Broken Arrow, Dark Sky, Fault, Snovi, Galoma, Grim, Vladimir Jakšić (Revolveri) a Sead Zele Lipovača (Divlje jagode).
Nám sa osobne najviac páčili piesne skupín Monera (čudný, ale príliš zaujímavý akustický rock, podobá sa trochu tomu, čo Darko Rundek dnes hrá s jeho kapelou Rundek Cargo Trio), Autogeni trening (čiernohorský alternatívny rock s prvkami darkwave), Hashish Club (temný electro-industrial s dávkou hip-hopu), Sky Wikluh (skladba vo veľmi experimentálnej nalade, podobá sa až na Tom Waitsa, pričom vidno, aký veľký talent je Wikluh), Cantwait (hip-hop s peknou dávkou džezu), skupiny Subjektivni sud a Čaras (obidve hrajú reggae-rock, ktorý sa podobá tomu, čo niekedy dávno hrala skupina Haustor), Elly Rasta Girl je zaslúžene jediná zastúpená dvakrát (ide o macedónsky pop-reggae a je toto jedna zo zriedkavých skupín so ženským vedením), Solow (vidno, že mladý Milan Marković Lane z Nišu sleduje najmä to, čo robí Marčelo) a Coa (skvelý belehradský hip-hop).
Keď sa dá všetko dokopy, na tomto vydaní kvalitu vlastne prináša kvantita. Z 32 skupín a piesní viac ako polovica sa určite viac nikdy nevráti na náš winampový zoznam, ale na druhej strane je toto príležitosť spoznať aspoň desať úplne nových a zaujímavých mien, ktoré iste budeme sledovať do budúcna. Preto treba dať šancu tejto kompilácii, lebo si na nej určite nájdete aspoň niečo zaujímavé pre seba.
(Milan B. Popović & Hronično neumorni. Autorské vydanie, 2015)
Janko Takáč