Namiesto úvodu, poprosili sme našu spolubesedníčku, aby sa sama predstavila.
Tvoja hudba patrí do tzv. amerikana žánru. Ako by si sama predstavila tvoju hudbu?
– Ana Ćurčinová je speváčka a skladateľka narodená v Bagdade, vyrastala v Moskve a dnes žije a tvorí v Belehrade. Jej hudba je jemná a zároveň silná, tichá a melodická, hlučná a rytmická, spája indie-rock a folk elementy, koketujúce s bluesom a ambientálnou hudbou.
Foto: Ena Jevtić a Ivona Živulj
Ktorého hudobníka by si uviedla ako svoj vzor? S akou hudbou si vyrastala? Akú hudbu počúvaš dnes?
– Mojimi vzormi sú: Tracy Chapman, Bruce Springsteen, Joni Mitchell, Alanis Morissette, Natalie Merchant. Existuje mnoho ďalších úžasných spevákov a skladateľov. Hudbu prežívam ako paralelnú životnú dráhu – rovnakým spôsobom meníme seba, prechádzame rôznymi etapami života, tak počúvame hudbu v rôznych obdobiach inak, inokedy úplne prestaneme počúvať alebo sa otočíme k úplne inej hudbe. Možno je to otázkou aktuálnej energie, ktorou disponujeme. Posledných pár dní počúvam nový album Kae Tempest The Line Is a Curve – skvelý a podľa mňa veľmi dôležitý album.
Keď sa pozrieš spätne, ako sa Ana na začiatku hudobnej kariéry líši od Any, ktorou je dnes?
– Mám taký pocit, že intuícia mi bola na začiatku väčším sprievodcom. Keď hrám staršie pesničky, sama som prekvapená, že som sa na niektoré veci odhodlala, bola odvážnejšia a spontánna. V súčasnosti sa viac spolieham na dôkladnejší prístup hudbe, ale predovšetkým na samu seba. V zásade je tu niekde rozdiel.
Ako dôležitý je pre teba proces písania piesní? Čo ťa najviac inšpiruje?
– Samotný proces písania je pre mňa najdôležitejší. Dôležitejší než samotný spev a prednes. Tento proces ma vždy veľmi bavil. Milujem byť v procese písania, mám rada pracovať na skladbách, mám rada prácu s inými ľuďmi, zdieľanie, vytváranie aranžmánov a vylepšovanie skladieb, bez ohľadu na to, aké jednoduché to je alebo nie je. Myslím si, že do toho procesu sú vpletené rôzne veci, myšlienky, emócie ktoré sa stávajú súčasťou samotnej piesni.
Foto: Danilo Mijatović
Ako by si zhodnotila hudobný priemysel na globálnej úrovni a na domácej scéne?
– V tejto zdanlivo post-pandemickej realite sa mi zdá, že potreba hudby v živej forme vzrástla. Koncerty a festivaly ožijú v lete v plnom prúde, verím, že ako publikum sa už nevieme dočkať, kedy tú túžbu uspokojíme. Na druhej strane našou scénou zarezonovala skladba Konstrakty In corpore sano a verím, že na jej tvorbu zareaguje aj globálne publikum. Taktiež prišla nová mladá popová a alternatívna scéna a je úžasné vidieť tú novú vlnu energie počnúc od Butcha Cassidyho, Ivu Lawrence, Luku Rajića, Sitzpinkers, Proto Tip, Bohemia.
Čo je najťažšie v hudobnom priemysle, s čím si sa v Srbsku stretla?
– Diskontinuita, v každom ohľade a neustále „začiatky od nuly“. Alternatívna scéna u nás prežíva vďaka nadšeniu umelcov, vôli a vytrvalosti jednotlivcov.
Aké sú tvoje plány do budúcna?
Najbližšie plány sú vydanie nových piesní a robiť na hudbe, ktorú milujem.
Nakoľko je náš časopis určený mládežníkom, čo by bol tvoj odkaz?
– Povezme, že si myslím, že je dôležité do niečoho „zahryznúť“, nájsť si niečo, čo milujete a tvrdo na tom pracovať, kým sa Vám to nestane zvykom, ktorý vás bude tlačiť vpred aj cez prípadne nepohodlie. Jedine takýmto spôsobom sa vrátite k sebe a k práci, ktorá vás bude napĺňať.
Marína Kotívová