Ak sa stretnete so mnou
Ak sa stretnete so mnou,
ak ma možno uvidíte, že stojím
na ulici, v snehu…
Len bezcitne prejdite povedľa,
lebo tu nie som.
Sú to zvyšky zo mňa,
nezmyselne, nedbalo blúdia.
Len tieň tu stojí,
kroky počíta.
Ak ma stretnete v noci chladnej,
aká je táto…
Správajte sa ako cudzinec,
ako aj vždy.
A prosím vás, nie…
Len to nie…
Nehľaďte mi do očí.
Na konci zreničiek
nádeje stoja,
spustošené lode stoja…
Zvyšky nejakých dávnych snov…
Tu nie je nič pre vás.
Jelena Kuzmićová
Belehrad
*
Je krásne zaľúbiť sa
Je krásne zaľúbiť sa
a neprísť o ilúziu.
Je ťažké ukázať sa
a nemať fantáziu.
Všimla som si ťa,
len čo si vošiel do dverí.
Pýtam sa ťa,
či tomu veríš.
Ukáž mi, čo je láska,
nauč ma milovať!
Ty si tá krása,
pre ktorú chcem jestvovať.
Usmievaš sa, vidíš ma,
čítaš mi z perí.
Cítiš ma,
uhýbaš sa mi z dverí.
Keď si ma zbadal,
zbledol si.
Keď si sa ma dotkol,
znehybnel si.
Mne sa srdce rozbúchalo,
chcelo z hrude vyskočiť.
Všetko vôkol stíchlo,
musela som to prerušiť.
To ticho, ktoré ma zneistilo,
ten pocit, ktorý ma desí.
Prišlo to tak rýchlo,
ani si si to nepripustil.
Odvážnemu šťastie praje,
tak sa vraví,
veď to poznáš,
vyskúšaj a uvidíme,
či aj ty ho máš…
Dragana Pindrićová
GJK
*
Šiel, kadiaľ chodievam ja
Šiel cestou, ktorou chodievam ja.
Šiel chodníkom, ktorým chodievam i ja.
Sledoval každý môj krok,
kým nenazbieral odvahu pristúpiť ku mne.
No prešla i tá chvíľa,
keď sa rozhodol a prišiel ku mne.
Spolu sme.
Teraz kráčam tou istou cestou,
tým istým chodníkom,
ale nie sama.
Silvia Ďuríková
Selenča
GJK
*
Žiaľ
V jeden pekný, láskavý a zase smutný deň
on a ona, v srdciach plní rozlučujú sa.
Láska plesá, vojna volá,
mladá pani do očí sa mu pozerá,
chce ho čo viac očami ľúbiť,
bozkáva ho na čelo, na pery,
aj on ju – ale musí ísť,
ten deň je už tu.
On musí odísť – nechcú to ani jeden, ani druhý,
páni na kočoch už sú tu
a ich láska vodí.
Vodí ich k dlhému snu,
k dlhému čakaniu, k slzavým nociam.
Jedného dňa – správa je tu,
ona celá rada číta ju
on viac nikdy nevráti sa,
on nie je nebohý, ale má inú…
Zostala plakať sama a rozčarovaná,
že z veľkej lásky inú si našiel a ju nechal.
Mladá pani do vody skočila
so srdcom plným žiaľu.
Ale prečo?
Však on nemal inú, ľudia ju sklamali,
ľudia ich nechali.
On sa vrátil z vojny, živý a zdravý
do ich spoločného domu, veselý,
ale ona už nebola medzi živými.
Zostal len stáť prekvapený
a potom aj on šiel za ňou
povedať jej pravdu,
ktorá sa po ňu dostala klamom.
Šiel jej povedať,
že ju má rád…
Ivana Faďošová
Selenča
*
Som v poriadku?
Pýtajú sa ma, či som v poriadku,
veď ako by som aj mohol byť?
Toľko túžob v srdci mám,
že sa už v nich vôbec nevyznám.
Neviem, čo mám so sebou.
Ona je dobrá osoba, nie je zlá.
Milujem ju,
možno myslia, že klamem.
Ak to nie je láska,
tak je to iba ilúzia.
Nie, milujem ju úprimne!
Milujem ju ja!
Pre mňa je to láska jediná.
Pýtajú sa ma, čo cítim v srdci.
Na túto otázku
celkom ľahko odpoviem.
Cítim ju v mojej blízkosti,
ale jej tu niet,
lebo ona je v blízkosti iného.
Nemiluje mňa, ale jeho.
Viem, nepôjde mne jej sladký úsmev,
ale pôjde jemu.
Ani tie vábivé pery…
Mne už nie!
Alen Alexy
Selenča
*
Moje smutné srdce
Milovala som ťa
z celého srdca…
Život by som dala za teba.
Len teraz
som si uvedomila,
že to bola chyba,
keď som sa zamilovala
do teba.
Pozerám cez okno
ako tie malé vločky
padajú spolu s mojimi slzami.
To je smutné
rozmýšľať o tebe…
Ja viem,
že sa ma jedného dňa spýtaš,
či ťa ešte milujem…
Valentína Kočondová
Selenča
*
Sneh padá
Sneh padá
a moja ruka
do tvojej sa vkladá.
Tvoj bozk
na moje ústa padá.
Tvoj hlas, tvoje slová,
sama krása.
Tma je
a sneh ešte stále padá,
tvoj teplý bozk
moje srdce zohrieva.
Zrazu počuť tichý hlas:
„Taňa, meškáš do školy,
zobúdzaj sa!“
Tatiana Krížová
Selenča