Mŕtva láska
Mlčali sme…
Aj keď nám oči hovorili.
Klamali sme…
Jeden druhého opustili.
Duša plakala,
bez slova umierala.
Slnka viac nebolo,
slzami ho zalievala.
Mŕtva láska
telom prúdi
ako tmavý mesiac
na tvojej hrudi.
Mlčali sme…
Hviezdy padali
s krvou na perách
navždy zostali.
Svetlana Gašková
Kysáč
*
Anestézia
Chuť roztrasených perí.
Pohľad o vášni svedčí.
Dotyk rúk anjela.
Šepkanie slov utajených.
Vôňa tvojho tela.
Povzbuď ma.
Objala ma anestézia.
Saňa Strakúšeková
Kovačica
*
Strata
Kroky sú všetko, čo počujem,
a ty si všetko, čo potrebujem.
Iba škrípanie kufra po dlážke,
to počúvať veľmi je ťažké.
Tvoj odchod dlhším a dlhším stáva sa,
lebo uvedomujem si, že opúšťaš ma.
Ešte stále cítim tvoju prítomnosť,
ale pociťujem aj nesmiernu osamelosť.
Keby som sa aspoň ešte raz v tvojom objatí našla,
bola by som príliš šťastná, je to iba ilúzia.
Chcem sa ťa dotknúť len na chvíľku,
plná som pustoty, nevyliečiteľného strachu.
Nemôžem sa schopiť, nepustiť horké slzy,
nemôžem nezaplakať, veľmi to bolí.
Rany znovu začínajú piecť a otvárať sa,
lebo viem, že čoskoro stratím ťa.
Tvoja strata iba mi krvácanie spôsobí,
lebo aj tak neujdem od samoty.
Keby mi aspoň srdce zastalo,
iba na chvíľu, aby ma nič nezničilo.
Možno všetko bude inak,
ale budem si musieť zvykať.
Stačí vymazať ťa zo spomienok,
no nejde to, zostane po tebe ten smútok.
Maja Verešová
GJK
*
Štyri steny
Svoj príbeh rozpoviem
týmto štyrom stenám.
Poviem im, že duša mi blúdi
keď ťa teraz nemám.
Márne hľadíš do mojich očí,
klamú ťa, chcú ťa tak ako aj prvýkrát.
Nechcú priznať, že som stratená,
keď nie si tu, skúšam kráčať, neviem kam.
Srdce mi je bez teba uväznené,
ani nevieš, ako samota bolí.
Akoby si mi býčom rany na srdci robil,
a potom vymýval ich v soli.
Žiadala by som príliš veľa
keby som si tvoje objatie prosila.
No vtedy by si ani ty nebol sám
a ja by som sa na sekundu usmiala.
Tvoj pohľad aj tak vraví nie,
nechceš si vypočuť, čo na srdci mám.
A tak tento príbeh rozpoviem
svojim štyrom stenám.
Maja Verešová
GJK
*
Slnko je horúce ako Láska.
Láska niekedy prináša Nešťastie.
Nešťastie pre niekoho znamená Koniec.
Koniec vyvoláva smútok v Očiach.
Oči sú zrkadlom duše človeka.
Ľudmila Ragová
GJK
*
Váham
Ja váham,
opäť váham.
Váham s našou láskou
a vždy budem váhať.
Váham s našimi sladkými snami,
neviem, kde je ten láskavý únik.
Poznám ten únik?
Asi nie.
My váhame s našou láskou,
dokiaľ tak budeme, neviem.
Ty váhaš s mojím pohľadom,
ja s tvojimi očami.
Tá naša láska nemá váhu.
Je silná, no stojí na sklených nohách.
Naša láska je ako páperie, ktoré lieta.
Ja váham s našou láskou,
ale láskavý únik ešte nepoznám.
Alen Alexy
Selenča
*
S tebou mám všetko
Moje pero začalo písať
básne krajšieho typu,
a slová smutného, dávneho zvyku
pomaly miznú.
Iba kvôli tebe
sa zase môžem smiať,
iba kvôli tebe
zase viem, čo znamená milovať.
Zakaždým, keď sa otočíš,
za tebou sa obzriem.
Možno sa obrátiš, usmeješ,
a možno „čau” povieš.
Pamätám si všetko, čo si povedal,
každé tvoje slovo.
Ako film sa mi v hlave vracia
to, čo už bolo.
Cítim tvoju nežnú vôňu,
ešte stále cítim tvoj dotyk.
A tvoj úsmev šťastnou ma robí,
ešte stále počuť tvoje kroky.
Si mi tak blízko,
a predsa tak ďaleko.
Bez teba nemám nič,
len s tebou mám všetko!
Tatiana Krížová
Selenča