Neviem prečo
Neviem prečo chodím touto cestou.
Neviem prečo sa rozprávam s týmito ľuďmi.
Neviem prečo robím, čo nechcem.
Neviem prečo chcem byť stále niekto iný.
Chcem spoznať To,
pre čo žije každý,
ale nejako mi to uniká, aj keď ho mám v dlani.
Neviem prečo stále niečo hľadám
– asi preto, lebo mi niečo chýba.
Neviem prečo vždy píšem tri bodky
– asi preto, že mám nádej pre tieto časy,
že je mnoho toho, čo sa tu nevmestí.
Neviem prečo márnim vzácny čas na hlúposti,
– asi preto, že to núka tento svet, iba to ľudí baví.
Neviem prečo toľko snívam,
že už neviem, čo je realita, čo ilúzia.
Neviem prečo sa vždy skrývam,
keď mám žiariť ako hviezda.
Neviem prečo všetky dvere zatváram,
nevedomky, iba keď druhej šance niet,
otvorím oči.
Jarmila Čapeľová
GJK
*
Hviezdy
Mnohí do môjho srdca vošli,
svietili tam ako najjasnejšie hviezdy,
ale ako hviezdy neboli tu dlho,
praskli a zanechali ťažký bôľ.
Praskli, stratili sa, keď najviac
potrebovala som ich pomoc,
zmizli akoby mali
čarodejnú moc.
Jedni prišli,
druhí zmizli,
ale nebo krásne je,
i keď jedna hviezda chýba,
a viac ani nemyslím na to,
čia to bola chyba.
Ivana Faďošová
GJK
*
Ťažké chvíle
Keď ti prídu ťažké chvíle,
spomeň si na mňa.
Nech ti povie srdce tvoje,
či pamätá na meno moje.
Na tie bozky,
ktoré horký dážď už dávno zmyl,
prepáč mi,
že milovať ťa
bol to iba môj omyl.
Dragana Privratská
ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku
*
Mladá staroba
Hlboké brázdy na rukách
oči už nie bystré
hlava sa neotočí pri jemných zvukoch
menia sa časy, nie je všetko isté
Každý krok ťažko sa dáva
vlasy šedivé od starých snov
posmech mladších k srdcu sa bráva
a keď sa spamätám, mladší som aj ja bol
Smiechom som každý deň skrášlil
s gitarou v ruke veselo spieval
sny boli veľké, oheň sa nehasil
švárnym dievkam som sa usmieval
Roky pribudli, čierny jazdec čaká
po vráskavej tvári slzy mi tečú
zmizli moji priatelia, sudba mi je taká
posledný som zostal, nohy ma len vlečú
Na nejakom mieste s pomalým časom
stretneme sa znovu, priatelia drahí
zaspievam vám pieseň mocným dávnym hlasom
nasmejeme sa spolu, budeme zase mladí.
Vlastimír Povolný
Padina
*
Tebe patrí môj život
Dostal si sa mi hlboko pod kožu,
každé červenanie tváre je len pre teba.
Aj keď nás milión vecí spájalo,
vždy nás niečo rozdeľovalo.
Ale teraz sme iba my,
naše šťastie, naša láska,
naše úsmevy, tlkot sŕdc.
Dlho si bol v mojich myšlienkach,
ale teraz si tu vedľa mňa a vždy.
Dávaš mi zmysel života,
spolu prekonáme všetko.
Sme jedno, si môj a ja tvoja.
Podaj mi ruku
a drž ma za ruku navždy.
S úsmevom na tvári
spolu môžeme všetko.
Si mojím slnkom v živote,
odstránil si hmlu a dážď.
Mám rada každú minútku s tebou a tento pocit
nechcem, aby zmizol.
Božena Širková
Padina
*
Zjavila sa v mojom živote…
Ako tieň zjavila si sa vo mne.
Začala si byť nezbednou.
Myslíš si, že môžeš zvíťaziť?
Si len náhodným chodcom v mojom živote.
Nesnaž sa nadarmo.
Myslíš si, že ti niekto bude veriť?
Ty si nič, nikto.
Nikdy nebudeš ako ja.
Nemôžeš nič, čo môžem ja.
Si len tieň, ktorý sa objavil v mojom živote.
Jelena Kuzmićová
Belehrad
*
Moje srdce zostalo ďaleko
Hovoria mi, že som mladá na to,
aby som úprimne milovala.
Neveria mi, nevedia, že som s ním
celý svet v rukách mala.
Neprekáža, stačí mi ten
vypĺňajúci pocit dokonalosti
a hneď viem, že ma jeho ruka
vedie ku kroku radosti.
Dala som mu srdce,
vzal si ho so sebou.
Aj keď nie je tu,
predsa sme pod istým nebom.
Robila som chyby, skúsila ho
zameniť za iných, nosila som masku.
A potom som zistila,
že moje srdce zostalo v Taliansku!
Tatiana Krížová
Selenča