Equlibrium
Jedna duša mi unikala
a tá druhá mi nedovolila
preniknúť
Obe boli modré
Kým jedna letela
tá druhá tvrdo kráčala
Bola som medzi nebom
a zemou
Preto som ani jednu dušu
nemala
Každá tvár bola iná
Jedna bola minulosť
a tá druhá budúcnosť
Ja som bola prítomnosť
Preto som ani jednu tvár
nemala
Ľudia vždy mali jednu
alebo tú druhú tvár
Ale nikto nemal tú moju
Lebo nikto si ma nevšímal
teraz
Všimli si ma potom
keď duša modrosť stratila
keď letieť sa naučila
keď krídla si spálila
Keď už bolo chladno
anjelom
aby leteli
Aranea
Kysáč
*
Zo siva v ružu
Nepríjemný pocit zabijak buniek
Prečo si sa zlepil o moju dušu
Ešte viac zomieram
Sivá, chladná hľa umiera
Hovoria jej špinaví duchovia
Zlosť hnev stres východisko v smrti
Hľa, hovoria jej zlí ľudia: si šialená
Never v seba ani v Boha hovoria
Choď do priepasti kde zveri ťa zničia
Kde tvoje meno Adora zaniká
Adora, Adora, Adora
Zbožňovaná – nenávidená
Všetko to boli pozostatky ich životov
Nie je to nie ona bola taká
To polepené ich hnusy a choroby
špinili ju 10 rokov vždy a znova
Predsa vynikla
Éterická, hovoria
čudná s medzerou medzi predné lopaty
Osamelá zničená
Zanechala školu ktorú nenávidela
A škola nenávidela ju takú aká bola
Len sivá vládla tam kde bola
Preto stále plakala a ticho kričala
Jej telo nebolo pripojené k Bohu
Ale k tým špinám uspalým
DOSŤ!
Vaše slová v mojich mozgových bunkách
škodu urobili, mozog génia skrachoval
Má iba štyri roky vtedy prestalo fungovať
Hanba pre tento svet a týchto ľudí na Zemi
Zobrať šťastie ľuďom ktorí ich chcú zachrániť
Krása…
To ovláda mnou teraz
Málo slov
Lebo tak duša spieva
Ruža poznania Bohom chránená
Teraz som bezpečná
Z lásky sa Adora znovuzrodila
Ruža z bahna najkrajšia vyrastá
Adora Naiad
Kysáč
*
Znovu píšem a zase
spomínam mesiac biely
Vravia mi ľudia: prečo ho
do veršov zvádzaš?
Preto lebo mesačný prúd
je liekom pre ťažký osud
Ide ten chlapec hovoria
čo stále tmavé slnko spomína
a o ňom mnohé slová tára
Nechám ich nevedia oni
že keď ho oslovím
on mi každú myseľ dovolí
V najtmavších chvíľach
je metaforou krásna
vždy bledo svieti
keď sa iné svetlo stráca
Meno mu daj hovoria mi s výsmechom
Veria oni vo veľkého že ich uteší
Tvoj mesiac len svieti nepočuje ťa
Počuje ma dal som mu meno
meno ktoré oddávna mal
volajú ho Dušan
on stále pri mne stál
Vlastimír Povolný
Padina
*
Opakovanie je matka blbosti
A znovu ty!
Lenže tentoraz…
Necítim lásku a nádej,
ale neuveriteľnosť a nepochopiteľnosť.
Ó, Gabriel, kedy si sa Luciferom stal?!
Nemám viac sily.
A ani záujem.
Pokračujem sama hľadať
svetlo na konci tunela.
Stačilo.
Martina Valentová
Padina
*
Ešte jeden deň sa minul, som sama.
Zmenil si sa v slzu na mojej tvári,
tichú slzu, ktorá na zem padá.
Musel si odísť a nechať môj svet chladným?
Každý deň sa pýtam, ako nám láska zmizla,
občas mi niečo pošepne, že nie som sama
a vzbudí mi nádej.
Vypočujem tvoje modlitby,
ponesiem tvoje bremeno,
ale predtým potrebujem tvoju ruku, dve slová
a navždy môže začať.
Tina Bokorová
Padina
*
Dážď
V izbe sedím sám,
čierna noc ma prekryla.
Vonku prší, cez okno sa dívam,
spomínam si, čo si mi hovorila:
Keď prší,
to duše mŕtvych
prichádzajú navštíviť svojich milovaných.
A vtedy cítim pokoj v duši.
Daniel Strakúšek
Kovačica