Ona
Jedny hnedé oči prebehnú mi mysľou,
ale tie druhé, modré, srdcu môjmu pokoja nedajú.
Je možné, že ich oboch mám rada?
Neviem, lebo v srdci zmätok vládne.
Možno jedného ľúbim
a druhého len tak chcem.
Alebo opačne?
Nič viac o láske neviem!
Každý deň mám veľa otázok,
zmätená som, nechápem.
Pomoc! Nech mi niekto pomôže.
Sama to nezvládnem.
Keď som zúfalá a myslím si, že nemám kam,
je tu ona s náručou otvorenou iba pre mňa.
Milé dievča, kamarátka s krásnym menom,
ktoré začína tým istým písmenom ako slovo láska.
Ona je mojím záchrancom,
ktorý ma zachráni len jedným objatím.
Je jak víla.
Nie víla, je tým najkrajším Božím anjelom,
ktorý svojimi bielymi krídlami ma objíma.
V tom objatí na problémy zabúdam
a neviem, čo sú to starosti.
Viem len, že existuje ona, jej teplé objatie,
najkrajší úsmev na planéte.
A jej oči plné lásky, ktoré, viem,
že ma majú rady.
Andrea Verešová
Stará Pazova
*
Zostávajú iba sny
Jak nebo modré oči tvoje,
pohľadom rozohrajú srdce moje.
Srdce moje dve krásne slovíčka
povedať by chcelo,
ale vie, že po nich
smiať by sa viac nevedelo.
Srdiečku z očí jak vodopád
slzy tečú každú noc,
a tak stráca svoju čarovnú moc.
Tie strieborné slzy o všetkom vedia,
ale nikomu to nepovedia.
Môjmu srdiečku zostali iba sny,
v ktorých drží to tvoje srdce v náručí.
No predsa vie, že sny a to všetko – fantázia je,
ale usmieva sa a neplače.
Andrea Verešová
Stará Pazova
*
Možno
Veci sa menia,
časom sa aj ľudia zmenia.
Ty ďalej kráčaš cestou svojou
a ja skúšam ďalej mojou.
Pamätáš sa na december ten,
keď sme sa milovali len?
Včera sme sa hlúpostiam smiali,
dnes obaja slzy liali.
Tie naše pestré časy…
Blednú… ako ľuďom vlasy…
Aj keď už navždy odchádzaš,
naše city a časy zabúdaš,
nehovor: Zbohom…
Možno sa stretneme ešte tam
za naším rohom.
Ešte stále z času na čas,
do mojich myšlienok prichádzaš zas.
Veronika Fačarová
Selenča
GJK
*
Žijem
Žijem pre to, čo mi mnoho znamená.
Viem, na ktoré spoľahnúť sa môžem ramená!
Žijem pre rodinu,
ktorú milujem a nikdy nevymením za inú.
Žijem pre moje sestričky,
ktoré stále poskakujú ako malé iskričky.
Žijem pre priateľov,
ktorí pomáhajú pri uskutočňovaní snov!
Veronika Fačarová
Selenča
GJK
*
Pre teba
Pre teba ani slzu nevypustila,
pre teba svoje city skryla,
pre teba len v srdci ťa držala,
pre teba na daždi sama, bosá stála,
na teba čakala.
Pre teba zubami silne stisla,
pre teba na momenty mizla,
pre teba vyšla z vody, aj keď to nemohla,
pre teba zastala na nohy a všetko premohla.
Pre teba vstala, zodvihla sa,
aj keď si jej srdce zlomil,
ona sa iba zasmiala,
aj keď ju bolelo,
ona sa nevzdala.
Urobila to preto,
lebo ťa milovala,
a mohla by zase a zase a zase…
Odznova…
A ja som sa pozerala na ňu,
plakala som nad ňou,
pomôcť som jej nemohla.
Ale napriek tomu ona silu mala,
zase sa zdvihla,
aj mne sa usmiala.
Tatiana Krížová
Selenča
*
Vietor
Vietor chladný,
ktorý prekryje ružu a prinesie mráz,
ten aj v mojom srdci bude raz.
Vietor mi dá, aby láskavé hviezdy
vošli do môjho srdca.
Ten jemný vietor do môjho srdca
prinesie aj lásku
a bude láskavým vetrom.
Najprv jemný vetrík
a potom príjemný cit.
To je zvláštny láskavý vietor,
ktorý dá človeku, aby pocítil
to niečo najkrajšie.
Stáva sa, že do niektorých sŕdc
zaduje aj chladný vietor
a zruší v nich
ten teplý, láskavý pocit.
Alen Alexy
Selenča
*
Príbeh o láske
Stretli sme sa v zime,
zamilovali sme sa.
Možno bolo chladno,
ale naše srdcia boli rozžiarené.
Rozlúčili sme sa v lete,
zabudli sme…
Možno slnko svietilo
na všetky strany,
ale lesk našich sŕdc
pomaly hasol.
A dnes…
Dnes ma už ani nepoznáš,
a zima bola taká
teplá…
Rachela Kolárová
Lug – Susek