Strom
Myslíš si aj ty niekedy,
že je ten suchý list,
čo sa na pustom strome posledný kýva,
starček, ktorý zosnúva?
Myslíš si aj ty niekedy,
že je šepot stromov roztrúsené tajomstvo
a lístie tisíc úst,
ktoré ho nezávisle rozťalo na šeptavé kúsky?
Nemyslíš si náhodou aj ty,
že je strom div
a jeho zázračná kôra práve vráskavá koža,
ktorá dýcha storočným životom,
a jeho nespočetnými žilkami
prúdi starobylá, čušanlivá krv
prudkej múdrosti?
Cítiš aj ty niekedy jeho samotu
ako vlastný bôľ
a vzrušujú ťa hlboké a skryté vedomosti?
Nechcel by si možno aj ty
oprieť čelo o jeho múdre vrásky
a vsať jeho múdrosť,
aby prúdila tvojimi žilami ako tekutá smola,
dýchať jeho samotou,
žiť jeho múdrosťou
a umrieť v náručí
jeho jantárovej prostoty?
Jarmila Hricová
Stará Pazova
*
Spirituálne obrazy
Ďakujem za ráno, za krásu dňa
Stvárňujem láskou krásne obrazy
Obrazy bez umelých hraníc
Toto je moje, tvoje a naše
Miesto vodopádové, kde sme naozajstní
Neohraničuj, pokús sa, ak nemôžeš urobiť
Dá sa predsa umyť minulosť
Ak nie, tak nie!
Vždy máš na výber…
Tu, či tam… Vždy!
Cítim sa ako svieži vánok
Som to ja, si to ty, sme to my
Mám sa dobre stále, chápeš?
Svetlo a tma
Rovnováha
Dýchajme a pripomeňme si, Kto sme.
Ďakujem!
AdoraNaiad
*
Záhrada
V mojej záhrade, lalia, ruža, púpava
čakám mierne, kým sa usmeješ
Kým moje oči cestujú po modrom nebi
moje srdce sa spomaľuje a uvoľňuje
Život jestvuje všade, kde som
a víly žehnajú moju dušu
Hlas dvíhajúci sa z mojich pľúc
objíma každú živú bytosť
Liečim všetko to, čo je úbohé
Chovám život láskou a svetlom
AdoraNaiad
*
Neplač!
Nepotrebujem tvoju príťažlivosť.
Nedorozumenie máš s úsmevom.
Nedostatok sily potrebuješ.
Nemáš žiadny zmysel pre humor,
neznášam takých ľudí.
Potrebujem lásku.
Povinností dosť ma čaká.
Pomaly som už sama…
Porozprávame sa o tom,
ponúkam ti pomoc.
Myslím na teba.
Milujem ťa každý deň silnejšie.
Masky davám dolu.
Mám len jednu prosbu…
Neplač!
Jelena Kuzmićová
Belehrad
*
Nie tak často
Nie tak často v samotnej a boľavej noci
rozpomeniem si na teba a na tvoje oči…
Nie tak často pomyslím si,
že sme niekde sami
zamilovaní a usmiati…
Nie tak často pomyslím si,
či je to ešte stále láska k tebe
alebo len zvyk…
Jana Horvátová
Selenča
*
Stráca sa všetko, čo som toľko času držala a čakala…
Nejako niet viac trpezlivosti.
Vôľa je možno ešte tu maličká
a tá spomienka na náš večer.
Tá svetlosť v mojich očiach,
tlkot srdca,
potenie rúk, keď si tu
zrazu stráca sa…
Nemám síl bojovať o niečo, čo možno
nikdy nebude tu vedľa mňa.
Možno sa mýlim, možno aj nie,
ale cesty života sú mnohé a naše sa nespájajú.
Aj keď je ťažko, ale možno niektoré iné oči,
ktoré budú svietiť spolu s mojimi.
Iný tlkot srdca bude pulzovať s mojím srdcom,
je tu niekde, tu na mojej ceste,
len nevidím to, lebo som zaslepená tebou.
Tebou, ktorý je niekde ďaleko, na druhej ceste.
Možno sa ten, niekto iný, hneď potkne,
stretne s mojimi očami a bude tu,
nie ty, ale niekto iný…
Božena Širková
Padina
*
Zachránil si ma 1 000 spôsobmi
Deň za dňom tesne prechádzali,
dni celkom rovnaké, akoby život na mieste stál,
iba tichý hlások žiarivého slnka,
akoby čiastočne niečo vo mne prebúdzal.
Jedného rána, azda predtucha ako vietor viala,
a podobne ako kvapka dažďa po líci slza sa zliala.
Moje srdce akoby vedelo, čo sa stane,
akoby mu cesty zaviate snehom boli známe.
Na začiatku bolo kvetín na zelenej lúke,
bez žiadnej nevoľnosti, bez jednej pochybnosti.
Prišiel si ty ako princ na bielom koni,
a ukázal si mi krásne života možnosti.
Zachránil si ma tisícimi spôsobmi,
bola som na dne, to ty si ma zodvihol.
Podal si ruku slepej nemožnej láske,
a nakoniec ako cudzinec bez slov si zmizol.
Aj keď kráčam ulicou teraz sama a ty nie si pri mne,
viem, že posledná kvapka dažďa sa zliala,
zachránil si ma, na to si vždy budem pamätať,
avšak teba moje srdce viac nedokáže milovať!
Tatiana Krížová
Selenča