Nadrealizmus
Nadrealizmus mám rád,
on vždy bol môj kamarát.
Neuctievam Rudolfa
ani jeho Uťaté ruky,
ani Vodné hodiny
ani Fénea či Bratislavu po vojne.
Hodiny piesočné,
áno, celkom sú slušné.
Ale prečo práve to?
Kde je hranica života?
A smrti? – píšem toto.
Píšem toto na hranici
literatúry a spracúvam
existencializmus –
ale sa znovu vraciam
na nadrealizmus
– alebo surrealizmus –
čitateľu ako chceš.
Toto nie je automatika
ako v rukách
ver mi – píšem toto v mukách,
počúvam o esencii života,
to je hlúpa robota.
Hovorím o existencii,
nuda, tratím vedomie,
hádam už aj zomrie
a nebude ma nudiť,
nesmiem mu to povedať
(že mám rád nadrealizmus),
lebo pôjdem na autobus
expresne a predčasne.
Znovu sa vraciam
k nadrealistickým prácam,
uvažujem o živote,
o smrti a robote.
Čo je vlastne podstata?
Či viem?
Kto mi odpovie?
Janko Róm
Stará Pazova
*
Vulkán
Tik – tak, tikatak,
hodiny bijú,
pieseň strieda pieseň,
a nebo,
nebo je
plné hviezd.
Predsa, zdá sa mi,
že niečo chýba.
Ty…
Chýbaš mi ty.
Otáčam sa
ako dáka vrtielka.
Tvoj úsmev,
tvoj hlas,
tvoj dotyk.
Je to naozaj
pri mne?
Snívam, alebo žijem?
Vo mne vybuchol
ohromný vulkán.
Telo sa tratí
a motýliky
ma švolia,
švitoria…
Uštipla som sa.
Je to sen alebo skutočnosť?
Sen októbrovej noci,
alebo si ty
naozaj tu, pri mne,
a ja v tvojom objatí.
Hlboko do snov som
načrela, lebo tam si
stále ty.
A ten vulkán,
ten raz do teba
skutočne zašplechne…
Božena Širková
Padina
*
Nie si mojou fantáziou
Otváram oči
a vidím ťa…
Zatvorím ich znovu,
a vo svojom náručí
máš ma.
Nežne mi na krk
svoje pery dávaš
a pomaly bozkávaš…
Otváram oči…
znovu vidím ťa,
zatvorím ich zase,
už za ruku držíš ma…
Tie tvoje hnedé očká
sladko sa na mňa pozerajú
a zo mňa už blázna majú…
Moja ruka už v tvojich vlasoch
zase sa hrá a vidím
pokoj ti nedá…
Skúšam to znova,
otváram oči
a vidím ťa…
Nie si mojou fantáziou,
ani mojím snom,
si mojím skutočným životom.
Ivana Faďošová
GJK
*
Keď na konci dňa zostanem sama
v izbe, kde sú skryté mnohé myšlienky,
odchádzam cestami tajomstiev – som rada,
zabúdam na všetko, snám sa vzdávam vtedy.
Keď po ukončenom dni zostanem sama
cestujem za tebou smelými nádejami.
Cítim vtedy dotyku tvojho prítomnosť
a svet sa mi zrazu stáva skutočnejší.
Uvedomujem si, prišiel čas pre smelosť.
Cestujem za tebou smelými nádejami,
v tom čase samôt mi neprekáža čakať
na moment v tvojom naručí, na oči,
ktoré napokon nebudú len tu v snách.
Moje srdce znovu o tom svedčí:
v tom čase samôt mi neprekáža čakať.
Ľúbim ťa tak, ako len teba ľúbiť viem,
keď si so mnou a vo chvíľach, keď si preč.
Nad ránom, keď pozerám sa na jaganie hviezd,
cítim: srdce tvoje trápi ten istý smäd.
Ľúbim ťa tak, ako len teba ľúbiť viem.
Saňa Strakúšeková
Kovačica
*
Život
Život je ako slnko,
ktoré sa každé ráno
znovu zrodí.
Život je ako dieťa,
prichádza na svet
a dostane sa do rúk
svojej matky, v jej objatí…
Život ti dá lásku,
môžeš si ju vziať,
ale aj nemusíš.
Život môže byť krásny,
ak si ho dobre nakreslíš.
Silvia Ďuríková
GJK
*
Usmiata
Nebo tíško plače,
iba pozerám a zbieram kvapky.
Tak, ako dážď zlieva sa v jedno,
tak aj moje srdce hľadá v tebe nedostatky.
Zober všetko, čo mám,
rozbi ma ako pohár plný vody.
Skús zrútiť ma na dno –
vstanem, a zase budem plná tvojej lásky.
Tvoje objatia považujem za nadzemské javy,
sú to najnebezpečnejšie sily.
Lebo raz, keď sa dostanem do tvojich rúk,
cesty von niet, ale aj tak, je mi to fuk.
Oči sú ti ako diamanty, stále neznáme,
pohľady vždy niekde stratené.
Viem, dnes je deň, keď si môj, si tu,
dnes môžeš ma vidieť usmiatu.
V tento deň konečne slnko vyjde na oblohu,
budeš ma vidieť takú,
aká som nebola dlhú dobu.
Úsmev mi bude stále väčší
a ty budeš tým, čo ma tak veľmi teší.
S tebou sa nebojím, som šťastná,
až kým sa nestane potopa.
Slzy mi očká zaplavia,
to iba sen som snívala.
Asi zostanem zbytočne usmiata,
lebo len tam som bola iba tvoja.
Maja Verešová
GJK
*
Odvaha
Čakala som na tento
moment roky,
každý deň bolo najťažšie
pozrieť sa ti do očí.
A teraz si už tu,
ale ťa nemôžem pustiť dnu –
môžem, ale nepustím ťa.
Nechcem ťa pustiť do môjho srdca!
S inými sa pohrávať možno môžeš,
ale mňa sa nikdy viac nedotkneš!
Už mám dosť ľudí,
ktorí sa so mnou pohrávajú,
nevedia, že to najviac bolí.
Získala som odvahu
povedať to hlasne,
mám nádej,
že ti je všetko jasné!
Ani si nepomysli
povedať mi,
že ti na mne záleží!!
Tatiana Krížová
Selenča