Priadze tvoria nás
Zmarená prítomnosťou dôkazu
Neviditeľného a ďalekého
Pátrala po ňom
Preskúmala súhvezdia
Žiarenie slnka
Boj oblakov o jedinečnosť
Tiež šla na sneh – kamennú guľu
Zvanú mesiac
Potrebovala pocítiť súvis
Ktorý nájsť v danom kozme nevedela
Červené priadze sa vznášali
Bezprostrednými vlnami mora
Ihly zrazu zmenili penu
Jeden, dva, tri
Dvadsaťšesť
Očko za očkom
Riadok za riadkom
A je to tu
Hypnos, ďakujem Ti
– Babka, nauč ma štrikovať
Očko za očkom
riadok za riadkom
Trpezlivosť
Viera
Vytrvalosť
Láska
Boj so sebou
Srdce
Ty a ja
Dve umiernené ihly
Láska
Priadza, ktorá nás prepletá
Saňa Strakúšeková
Kovačica
*
Daruj mi
Daruj mi…
iba chvíľku z tvojej noci,
jeden pohľad…
Prezraď to tajomstvo tvojej moci.
Prebuď polia rodné,
zacieľ vetrom pery spálené,
rozvlň tie vody živé,
prosím ťa…
Daruj mi tie chvíle.
Dragana Privratská
ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku
*
Chyba
Každý po tebe bol zlý výber,
každý po tebe bol chyba.
Ťažko pozerať sa do iných očí,
v iných očiach niečo chýba.
Iba do tvojich očí
som sa pozrieť mohla,
iba v tvojich očiach
som svoja bola.
Keď ma on pobozkal,
cítila som teba,
a keď ma chytil za ruku,
tvoja ruka ma viedla do neba.
Keď sa ma dotkol,
tvoj dotyk som snívala,
a úprimné slzy každý večer
vo vankúši skrývala.
Tatiana Krížová
Selenča
*
Nenechám ťa odísť
Keď poviem: Ľúbim ťa,
to nie sú iba slová,
sú to moje pocity
a poviem to znova.
Keď láska raz vychladne,
a ver mi, to sa stane,
zostanú tu spomienky
na chvíle s tebou krásne.
Keď poviem: Ľúbim ťa,
myslím tým navždy,
preto, že ma ty
robíš veľmi šťastným.
Zvolám: Hej, počkaj,
nenechám ťa odísť.
Zvolám: Hej, láska,
nezabúdaj na mňa.
Raz, keď budeš milovaná,
spomeň si aj na mňa.
Igor Torday
GJK
*
Jej úsmev stačí
Kráčam sám, som sám,
ale v podvedomí sa mi schovávaš ty.
Chcem sa pozrieť do tých očí, vycítiť lásku z nich,
potom sadnúť si spolu s tebou pod korunu hustej lipy
a dať si hlavu k tvojej hrudi,
počuť ako srdce hravo spieva ľúbostné melódie…
Stačí mi iba tvoj úsmev,
jemný, tichý pohyb ružovej krásy.
Z tých pier vyletujú vtáčatá, stromy pučia,
obloha jasá paletou farieb…
Vtedy každý svrček odloží svoj sláčik
a nastane chvíľka ticha!
To ticho prezrádza omnoho viac než možno pochopiť…
Okolo mňa je hustá, čierna hmla, nevidieť nič,
Okrem tvojho úsmevu, nežného, láskyplného úsmevu,
ktorý zobúdza nové ráno, nový život.
Miroslav Poničan
GJK