Odkedy vznikli PC počítače, skúsení používatelia sa ich pokúšajú maximálne využiť na rôzne účely, čo často znamená, že potrebujú programy, ktoré fungujú iba na jednom operačnom systéme. Preto existuje viacero možností, ako inštalovať a normálne používať viaceré operačné systémy na jednom počítači. Najznámejšie z nich sú dual-boot („dvojité štartovanie“), a virtualizácia.
Dual Boot Windows
DUAL-BOOT je nič iné ako inštalácia oboch operačných systémov samostatne, tak aby „nevedeli“ jeden o druhom. Toto sa zvyčajne robí tak, že sa najprv inštaluje starší operačný systém, po ňom novší, a keď sa všetko skončí, používateľ pri štarte počítača má možnosť vybrať si, ktorý z dvoch operačných systémov štartuje (nemusia byť dva, možné je inštalovať aj viac systémov, ale to má malé využitie v praxi). Najväčšia výhoda tohto spôsobu použitia dvoch operačných systémov je rýchlosť, ktorá je rovnaká ako v prípade, keď je inštalovaný iba jeden systém. Nevýhod je však viac. Jeden z najväčších problémov je ten, že pri zle vykonanej inštalácii sa obidva systémy môžu stať nefunkčné a niekedy sa stáva, že systém, ktorý je inštalovaný druhý, či už chybou samého seba alebo používateľa premaže ten, ktorý je inštalovaný prvý. Takýto spôsob použitia dvoch operačných systémov je tradične najpopulárnejší v čase, keď na trhu vyjde nová verzia OS Windows, keď používatelia skúšajú nový systém a inštalujú ho paralelne so starým (napríklad v 2001 – 2002 bola populárna kombinácia Windows 98 a XP a v 2009 zase Windows XP a Windows 7). Ešte jedna skupina dual-boot používateľov sú používatelia Linuxu, ktorí sa často kvôli niekoľkým programom, ktoré potrebujú pre prácu, a sú iba pre Windows, nemôžu tohto zbaviť.
Dual Boot Windows + Linux
Virtuálny Windows XP v Ubuntu-Linuxe
VIRTUALIZÁCIA je novší a čoraz populárnejší spôsob použitia viacerých operačných systémov na jednom počítači. Virtualizácia znamená, laicky povedané, inštalovaný operačný systém v rámci iného operačného systému. Na toto musí byť inštalovaný niektorý program pre virtualizáciu, ako VMware Player, VirtualBox, alebo Microsoft VirtualPC (všetky tri zadarmo), v rámci ktorých si používateľ vytvorí „virtuálnu mašinu“, čiže nejaký akože počítač (ktorému my nastavíme parametre), ktorý ten virtuálny operačný systém bude vidieť ako skutočný počítač. V rámci toho virtuálneho počítača inštalujeme operačný systém, a používame ho na to, na čo potrebujeme. Hlavná výhoda virtualizácie je to, že virtuálny systém vôbec nevplýva na „skutočný“ operačný systém (lebo je virtuálny operačný systém pre „domáci“ operačný systém iba program). Toto znamená, že možno inštalovať a používať koľko chceme virtuálnych operačných systémov, dokonca aj naraz, a jediné, čo nás ohraničuje, je kapacita RAM pamäte a pevného disku. Najväčšia nevýhoda virtualizácie je to, že virtuálny operačný systém nikdy nemôže priamo pristúpiť hardvéru, ale to robí cez domáci operačný systém, čo znamená, že je o dosť pomalší ako dual-boot verzia.
Vďaka technologickému pokroku a čoraz rýchlejším viacjadrovým procesorom virtuálne operačné systémy môžu byť iba rýchlejšie, takže za niekoľko rokov dual-boot budú používať iba tí, čo sa nevedia rozhodnúť, aký operačný systém naozaj chcú alebo majú staré počítače (a naozaj potrebujú mať 2 operačné systémy).
Program na virtualizáciu VirtualBox si možno stiahnuť na adrese: www.virtualbox.org
Filip FILIP