Foto: Nebojša Medo
Ako by ste sa predstavili čitateľom časopisu Vzlet?
– Predstavil by som sa ako Deda, jeden z členov kapely Who See, ktorá je založená v roku 2000. Narodil som sa v Kotore, kde som absolvoval Strednú obchodnú školu, no ďalej som nepokračoval, lebo sa mojím povolaním stala hudba. Kotor sám osebe neponúka široké spektrum vzdelania a nebol som ochotný ísť do iného mesta, takže sa všetko skončilo pri hudbe.
Ako vznikla kapela Who See?
– Kapela vznikla, ako som už uviedol, v roku 2000, a to celkom náhodou. V tom čase som v Kotore bol jediný, ktorý počúval hiphopovú hudbu a v tom štýle sa aj obliekal – široké oblečenie, nohavice a mikiny. Na ulici sa dalo jasne rozoznať, kto akú hudbu počúva.
Ľudí, ktorí rovnako zmýšľali ako ja – nebolo. Tak som pri jednej príležitosti odišiel k bratrancovi do mesta Cetinje a tam som trávil určitý čas. Všimol som si Nojza, úplne mimochodom. O ňom mi bratranec hovoril, že učí v strednej škole výtvarnú kultúru. Môj bratranec sa mu prihovoril a spýtal sa ho, či má záujem, aby sme sa zoznámili, a dohodol nám stretnutie. Potom sme sa stretli, a tak spontánne vznikla kapela Who See. Obaja sme prišli na stretnutie so zošitmi, v ktorých sme jeden druhému čítali rýmy, ktoré sme dovtedy napísali.
Mali ste rovnaké vzory, ktoré vás nejakým spôsobom spájali?
– Neexistuje paralela, od prvej chvíle sme rozmýšľali inak. Nojzovi sa nepáčili moje texty, mne sa zase nepáčili tie jeho. Líšili sme sa v hudbe, ktorú sme počúvali. On počúval progresívnejší rap, lebo v Herceg Novom, odkiaľ pochádza, sa dalo nájsť oveľa viac hudby než v Kotore, takže ja som počúval nejaké mená, ktoré on nemal rád, a opačne, ale predsa sme sa nejako našli.
Hádali ste sa?
– Často sa nájdeme v konfliktnej situácii, ale tie konflikty sú usmernené na kreatívnu stránku našej spolupráce. V súkromí nemáme žiaden problém. Zase si myslím, že keby sme boli ľahostajní, nefungovalo by to.
Akým spôsobom nájdete spoločný jazyk v prípade, že obaja chcete pretlačiť svoje záujmy?
– Rozhovorom. Najdôležitejšie je rozprávať sa. Dôležité je zhodnúť sa na téme, o ktorej chceme písať, a potom, keď si nájdeme rovnakú tému, vtedy sme na rovnakej vlnovej dĺžke.
Foto: DJ Mono
Čo pre vás predstavuje hudba?
– Svoj život som si nasmeroval k hudbe, ktorá pre mňa predstavuje zmysel života.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
– Inšpirácia je všetko, čo nás obklopuje. Ak máme silu pozorovania, aby sme inšpirácie zaznamenali, ak nájdeme líniu, ktorá prejde cez všetky príbehy, a do tretice, ak sa môžeme chytiť za niečo, čo je všeobecne platné pre celý národ, ako napr. nejaký element z folklóru, potom tú tému priklincujeme. Inšpiráciu nie je ťažké nájsť, v podstate môže ísť o obyčajný nákup v obchode ráno až do večernej vychádzky.
Ktorú hudbu osobne počúvate?
– Čo sa týka samotných hudobných žánrov, nemám široké spektrum hudby, ktorú počúvam. Počúvam všetko, čo sa týka hiphopovej a reggae kultúry. Počúvam len tie dva žánre a každý deň objavujem nových interpretov.
Koho by ste odporučili mladým čitateľom?
– Vyčlenil by som legendy, akými sú Busta Rhymes, Redmann, Snoop Dogg, Μethod Μan. Z reggae hudby Lento loop, francúzskeho interpreta.
Na čom práve pracujete?
– Chystáme nový album, v poradí je to náš piaty album. Nevieme ešte jeho presný názov, ale jedno je isté, že vyjde pred letom.
Aké plány máte na leto?
– Vydanie nového albumu, na naše potešenie, na potešenie našich rodín a, samozrejme, aj našich verných poslucháčov, ktorí sa nového albumu nevedia dočkať.
Kde máte najbližšie vystúpenia?
– Máme dosť vystúpení. Zatiaľ máme dohodnuté Sarajevo, Rijeku, Split, Belehrad, Aranđelovac a Valjevo. Čakáme, že nás zavolajú aj na letné festivaly.
Aký je váš odkaz mládeži?
– Mojím prianím je, aby mládež bola trochu rebelantská v tom správnom zmysle, aby bojovali proti politickým prúdom, nacionalizmu, ktorý im vôbec nepristane. Aby nepodľahli politickým tlakom, aby si vybudovali čím vyššiu toleranciu. Odkazujem im, aby počúvali hudbu, aby čítali knihy, aby sa venovali umeniu, lebo umenie je vždy dobré pre dušu a zdravý rozvoj vedomia.
Marína Kotivová